Wutworja nowu wojersku jednotku

srjeda, 30. decembera 2015 spisane wot:
Praha (dpa/SN). Čěska, Pólska kaž tež Madźarska a Słowakska wutworja prěni króć zhromadnu wojersku jednotku EU. Wjace hač 3 700 wojakow budźe wot 1. januara poł lěta w hotowosći, zdźěli zakitowanske ministerstwo Čěskeje republiki. Spěšne hotowostne jednotki EU hodźa so w běhu hač do dźesać dnjow po cyłym swěće zasadźić. Pólska změje z 1 800 wojakami najwjetši podźěl a přewozmje nawod. Čěska chce so předewšěm na logistiku a sanitetny wobłuk koncentrować. Słowakska staji jednotku za škit přećiwo masyzaničowanskim brónjam a Madźarska přewozmje pioněrsku komponentu. K zasadźenju tajkeje jednotki w zašłych dźewjeć lětach dóšło njeje.

Słowakska stolica ma nowy móst

srjeda, 30. decembera 2015 spisane wot:

Peter Čačko z Bratislavy rozprawja za Serbske Nowiny:

Tójšto mojich krajanow drje po zwěsćenju agentury Polis Slovakia nima ani jenički politiski podawk lěta 2015 za pozitiwny a za najnegatiwniši hódnoći žołmu migrantow do Europy. Nowe lěto pak zawěsće wšitcy pozitiwnje přiwitaja, dokelž budźe žiwjenje trochu tuńše. 1. januara dźě zniži so nadhódnotowy dawk za cyrobizny z 20 na dźesać procentow.

Apropos migranća: Do Košic bě krótko do hód lětadło přiwjezło 25 asyriskich křesćanskich swójbow ze sewjerneho Iraka – dohromady 149 ludźi. Woni rěča dwaj tysac lět staru biblisku aramejšćinu. Hižo 15 měsacow do wotlěta běchu doma započeli sej słowakšćinu ertnje a pisomnje přiswojeć. Na lětanišću witaše jich biskop Jozef Hal’ko. Zastupnik knježerstwa njebě žadyn přitomny.

Prawa sudnistwa wobmjezowane

wutora, 29. decembera 2015 spisane wot:
Waršawa (dpa/SN). Pólske wustawowe sudnistwo je wulki dźěl swojich prawow přisadźiło, kontrolować knježerstwo a parlament. Wotpowědny zakoń noweho narodnokonserwatiwneho knježerstwa je wot wčera płaćiwy, najebać mjezynarodne protesty. Wot wobeju komorow parlamenta wobzamknjeny a wot prezidenta Andrzeja Dudy nětko podpisane noworjadowanje kompetency sudnikow drastisce wobmjezuje. Tež komisija EU bě knježerstwowu stronu Prawo a sprawnosć (PiS) wospjet warnowała, njewotwisnosć wustawoweho sudnistwa wobmjezować. Noworjadowanje po měnjenju kritikarjow dźěło sudnistwa jako korektiw k wjetšinje PiS w parlamenće faktisce znjemóžnja. Tak su mjez druhim postajili, zo je při kóždym rozsudźe sudnistwa dwutřećinowa wjetšina sudnikow trěbna – město dotal jednoreje wjetšiny –, zo móhli sudnicy nowe zakonje jako wustawu ranjace wotpokazać. Nimo toho je strona PiS dźěl sudnikow ze swójskimi kandidatami narunała, kotřiž drje přesadźenje nowych zakonjow PiS zaručeja.

Chwalba knježerstwu

wutora, 29. decembera 2015 spisane wot:
Praha (ČŽ/K). W swojim hodownym postrowje je čěski prezident Miloš Zeman knježerstwo Bohumila Sobotki pochwalił. W hospodarstwje zamó wone zaraćić lemjacu stagnaciju, knježacu pod prawi­cowymi kabinetami, a dowjesć je na puć rósta. Za to je dale a mjenje bjezdźěłnych, a mzdy stupaja. „Trašaca atmosfera je nimo a k optimizmej dosć přičin.“ Posłownje Zeman praji: „Dźakować chcył so našim dźěławym a našim dźěłodawarjam a hódnoćić zdobom čěske knježerstwo za jeho hospodarsku politiku.“ Nastupajo migracisku krizu wón znowa politikarjow kritizowaše, kotřiž nětčišu žołmu ćěkancow bagatelizuja. „Druhdy mam so za Kassandru, kotraž warnuje před za­ćehnjenjom trojaniskeho konja do města. Ja wšak sym kruće wo tym přeswědčeny, zo jedna so wo organizowanu inwaziju a žane spontane ćahanje ćěkancow.“ Wjetšina migrantow su po jeho słowach młodźi, strowi mužojo. „Čehodla nje­wozmu sej woni bróń do rukow a njewojuja za swobodu swojeho kraja přećiwo Islamskemu statej?“

Opozicija: Skradźny puč?

srjeda, 23. decembera 2015 spisane wot:
Waršawa (dpa/K/SN). Pólski sejm je wčera z wjetšinu nacionalno-konserwatiwneje strony Prawo a sprawnosć dwělomne noworjadowanje wustawoweho sudnistwa schwalił. Po horcej diskusiji hłosowaše­ 235 zapósłancow za to, 181 přećiwo tomu, zdźěla dpa. Opozicija ma zakoń za nje­zjednanliwy z wustawu a za pospyt, dźěławosć sudnistwa wobmjezować chiba „skóncować“. Eksminister Andrzej Halicki z Wobydlerskeje platformy rjekny: „Dźensa je z hołym wóčkom spóznać, zo mamy ze skradźnym pučom činić.“ Senat jako druha komora parlamenta ma 30 dnjow chwile z naćiskom so zaběrać. Minjeny kónc tydźenja běchu syły ludźi na dróhi šli, demonstrujo přećiwo zesunjenju knježerstwa doprawa.

Atentatnik zasudźeny

wutora, 22. decembera 2015 spisane wot:

Krakow (dpa/SN). Pólskeho chemikarja su k 13 lětam jastwa zasudźili, dokelž bě bombowy atentat na parlament w stolicy Waršawje planował. Wobskorženy bě kruće rozsudźeny swoje plany zwoprawdźić, rěčnica sudnistwa wčera pólskej powěsćerni PAP w Krakowje zdźěli. Muž chcyše najwažniše wosobiny kraja morić a tak rewoluciju zahajić, wona rjekny. Mjez wosobami, na kotrež so atentatnik konkretnje měrješe, běštaj tež bywši liberalnokonserwatiwny ministerski prezident Donald Tusk a bywši prezident Bronisław Komorowski.

Muža běchu w nowembru 2012 w Krakowje zajeli. Policija namaka w jeho domje material za twar bombow. Po informacijach policije bě muž spočatnje spytał, dweju studentow za nadpad nawabić. Po tym zo běštaj wonaj wotprajiłoj, bě atentatnik swoje plany sam dale zwoprawdźił. Zasudźeny orientowaše so při tym na njeskutki prawicarskoradikalneho norwegskeho atentatnika Andersa Behringa Breivika. Před sudnistwom je wón wšitke wumjetowanja prěł.

ANO spadnyło

wutora, 22. decembera 2015 spisane wot:
Praha (ČŽ/K). Njespokojnych ludźi w Čěskej je prawdźepodobnje dźeń a mjenje. Na to móhło pokazować, zo hibanje ANO, hromadźace tajkele wobydlerstwo, na přiwisku zhubja. Najnowše zwěsćowanje agentury CVVM, kak bychu strony wobstali, bychu-li nětko wólby byli, dźě wupokazuje, zo by za ANO jenož hišće 26 procentow hłosowało, štož je 3,5 proc. mjenje hač hišće w nowembru. Spomnjene hibanje je tak zdobom prěni raz zaso za ČSSD na druhe městno zjěło, dokelž bychu socialdemokraća 26,5 proc. nažnjeli, štož je runje telko kaž w nazymniku. Tež KSČM ma po dlěšim času z 12,5 procentami 11. městno. Opozicionelnej stronje ODS a TOP 09 wšak jedna kaž druha rěčehódneho wužitka ze stratow ANO a komunistow nimatej. Wobydlerscy demokraća bychu drje wo poł procenta přibyli, ale tak tež jenož 8,5 procentow docpěli, strona TOP 09 něhdyšeho wonkowneho ministra Karla Schwarzenberga pak by na wosom procentach sedźo wostała. Sobu­knježaca KDU-ČSL k swojim nowemberskim sydom procentam njeby ničo přidobyła. Z tamnych stron, kaž Zeleni abo Piraća, njeby žana dalša do sejma přišła.

Mócne demonstracije

póndźela, 21. decembera 2015 spisane wot:
Waršawa (dpa/K/SN). Nowemu pólskemu knježerstwu nacionalno-konser­watiwneho razu duje sylny wětřik mje­zwoči. We wjac hač dwaceći městach kraja běchu so kónc tydźenja dźesaćitysacy přećiwnych demonstrantow k protestam zhromadźili, zdźěli dpa. We Waršawje steješe na transparentac­h „Nochcemy diktaturu“. Komitej k zakitowanju demokratije bě ludnosć namołwił, spjećować so Pólskej bjeze prawa, kajkuž chce strona­ Jarosława Kaczyńskeho Prawo a sprawnosć (PiS) zarjadować. Premierce Beaće Szydło (PiS) kritikarjo wumjetuja, zo wotmysli justicu a zarjadnistwo pod kontrolu dóstać. Nacionalno­-konserwa­tiwni zapodachu w sejmje zakoń, po kotrymž měłoj so wustawowe sudnistwo a słužbne prawo zastojnikow wobnowić.

Město polěpšenja pohubjeńšenje

póndźela, 21. decembera 2015 spisane wot:

Wo Ukrainje tuchwilu dźiw wjele njesłyšiš. Chiba zo widźi swět wottrašace wobrazy z Najwyšeje rady wo přimańcy, po tym zo bě zapósłanc-horliwc prezidenta Porošenka spytał premiera Jacenjuka wot rěčniskeho pulta storhnyć, přepo­dawši jemu najprjedy wulki kwěćel.

Zajimawu rozprawu wo nětčišim połoženju w Kijewje wozjewja čěska nowina Mladá fronta dnes. Jeje korespondent rysuje změnjenu wonkownosć mjez druhim takle: Na sławnym Majdanje přechodźuje so horstka wosamoćenych turistow. Na rewoluciju dopomina wupaleny dom dźěłarnistwow a na druhej stronje rjad swěčkow za wopory policajskeho zasaha w februaru 2014. Wikowarjo poskićeja na předań shirty z wusatymi Kozakami a bluzy ze zwušiwanymi ukrainskimi symbolemi.

Pólski žurnalist wupokazany

póndźela, 21. decembera 2015 spisane wot:

Waršawa (dpa/SN). Korespondenta pólskeho dźenika Gazeta Wyborcza w Ruskej su z kraja wupokazali. Žurnalistej Wacławej Radziwinowiczej sćazachu akreditowanje, kaž lěwicarskoliberalna nowina minjeny pjatk zdźěli. Nowinar ma 30 dnjow chwile Rusku wopušćić. Jeje wonkowne ministerstwo wobkrući, zo jedna so wo reakciju na najnowše wupokazanje ruskeho žurnalista Leonida Swiridowa z Pólskeje. „Naši wukrajni kolegojo dyrbjeli rozumić, kotre konsekwency nastanu, hdyž sej ruskeho žurnalista za wopor wupytaja“, zdźěli rěčnica ministerstwa Marija Sacharowa na Facebooku. Pólska nutřkokrajna tajna słužba ABW bě Swiridowej po informacijach medijow spionažu wumjetowała.

Poćahi mjez Pólskej a Ruskej su konflikta na wuchodźe Ukrainy dla tuchwilu w chětro špatnym stawje. Po tym zo bě so Pólska zapadnym sankcijam přećiwo Ruskej přizamknyła, je ta tež přećiwo Pólskej sankcije wukazała, předewšěm na ratarskim polu. Radziwinowicz bě wot lěta 1997 z Moskwy rozprawjał.

nowostki LND