„Domojnikow“ rozžohnowali
Wulke Zdźary. Wobdźělnicy prěnjeho lětnika intensiwneho kursa serbšćiny Domoj we Wulkich Zdźarach su swoje certifikaty přijimali. Pjećo z nich złožichu zašłe dny w tamnišim rěčnym hnězdźe pruwowanje za schodźenk B1, pjećo dalši za B2. W mjenje projekta ZARI, kotryž bě intensiwny kurs organizował, so rěčni trenarjo Jadwiga Brězanowa, Julian Nyča a Florian Kaulfürst ze swojimi chowancami rozžohnowachu.
Projekt na dobro muzeja zakónčili
Budyšin. Spěchowanske towarstwo Serbskeho muzeja je wčera we wobłuku swojeje lětušeje hłowneje zhromadźizny projekt „Korjenje zemje – Stražowarki ze Slepoho“ oficialnje zakónčiło. Z nim bě srědki za nakup zběrki fotografijow Karle Pohl organizowało, kotruž muzejej dari. Wjetšina wobrazow su portrety žonow ze Slepjanskeho regiona. Jedyn z nich su jako motiw za nowu hodownu pohladnicu muzeja wuzwolili.
Dźiwje kóčki so nawróćili
Njeswačidło (JK/SN). Na poslednje lětuše posedźenje je so wutoru Njeswačanska gmejnska rada znowa pod nawodom zastupowaceho wjesnjanosty Franka Korenga zetkała. Drje najwažniši dypk dnjoweho porjada bě wuradźowanje wo popłatkach za wotnajeće zjawnych ležownosćow. Hižo w nowembru běchu wo tym debatowali a namjet, za twarske a wobtwarjene ležownosće lětnje štyri eura na kwadratny meter wobličić, měješe so kalkulować. Nawodnica twarskeho zarjada gmejny Katrin Ullrich kalkulaciju předstaji. Wot njeje předstajene ličby radźićelki a radźićelow wostrózbnichu, dokelž běchu so na mnohich pozicijach drastisce zwyšili, zdźěla wo 400 procentow. To njeje realne, radźićel Norbert Braun rjekny a na to skedźbni, zo móhli wotnajerjo wysokeho popłatka dla zrěčenja wupowědźić a potom njeby gmejna scyła dochody měła. Tuž so na to dojednachu, zo dotalne popłatki wobchowaja, dokelž maja so hač do kónca decembra zrěčenja za klětu rozesłać. Tak wostanje popłatk za zelenišća 0,60 eurow na kwadratny meter, za twarske ležownosće 2,20 eurow a za zahrodki pola 0,15 eurow wob lěto.
Kamjenc. Rjany dohodowny dar skići wot póndźele zašłeho tydźenja Serbski ludowy ansambl (SLA) dźěćom w pěstowarnjach Delnjeje a Hornjeje Łužicy. W srjedźišću steji před wjace hač 20 lětami wušła stawizna Wórše Wićazoweje „Són wo jědlence“. K tomu je SLA rjane kulisy z motiwom ilustracije, kotraž je w knize wozjewjena, zhotowić dało. Tak čuja so dźěći wot wšeho spočatka w hodownej romantiskej atmosferje. K tomu přinošuja tež pisane kostimy čitarkow a hudźbnika zajimaweho zarjadowanja.
Budyšin (SN/MWj). Prěni raz přewjedu Budyske turistiske towarstwo, management nutřkowneho města a Serbska kulturna informacija (SKI) sobotu a njedźelu na Póstowym naměsće zhromadne dohodowne wiki. Wopytowarjow wočakuja 13. a 14. decembra nimo pisaneho programa tež najwšelakoriše poskitki. Tak móža na woběmaj dnjomaj serbske figury z hliny zhotowjeć a hodowne kule debić. Wjacori wuměłcy wustupja ze swojim programom. Mjez druhim čita Wotrowčanka Stephanie Domaškec swójske hodowne stawiznički a na jewišću před Serbskim domom zahudźa šulerjo Budyskeho Serbskeho gymnazija.
Jedna z wosebitosćow budu tyzy, kotrež móžeš pola jednotliwych wikowarjow z darikami pjelnić a rjenje zapakować dać. Na te wašnje hodźa so pakćiki indiwidualnje zestajić. Při wudebjenju pomhatej team SKI a Kerstin Roscher w swojej molowanskej kofejowni. Zarjadowarjo přihotuja zdobom kulinariske wosebitosće kaž plincy, poliwki, horce cocktaile, grilowane kołbaski a mjaso, samočinjene horce wino a wjele dalšeho.
Šula chorosće dla zawrjena
Radwor. Radworska zakładna šula je dźensa a jutře zawrjena. Tole wobkrući nawodnica šule Angela Rynčowa. Přičina toho je chorobny staw influency dla mjez wučerjemi a šulerjemi. Zamołwići chcedźa strach natyknjenja wobmjezować a tuž su so za tele postupowanje rozsudźili. Nuzowe zastaranje je zaručene. Póndźelu ma wšitko zaso po planje běžeć.
Pomoc přećiwo prawicarjam
Drježdźany/Budyšin. Na internetnej stronje kulturbuero-sachsen/dokumente je w updaće nowostkow interview z hłownej jednaćelku Domowiny, Judit Šołćinej, wozjewjeny. Wona rozkładuje, kak je so třěšny zwjazk na mobilny poradźowanski team wuchod kulturneho běrowa Sakskeje wobroćił. Tam su po nadpadach prawicarjow na serbskich młodostnych profesionelnu podpěru dóstali.
Z Drježdźan do Tirola lećeć
Budyšin (at/SN). Župa „Jan Arnošt Smoler“ Budyšin přihotuje hódne zarjadowanje składnostnje 130. posmjertnych narodnin dr. Marje Grólmusec a 50. posmjertnin Marje Kubašec klětu 25. apryla hromadźe z Němskim dźěłarniskim zwjazkom (DGB). Na to skedźbni županka Leńka Thomasowa, jako někotre linki z knihi Kubašec „Hwězdy nad bjezdnom“ recitowaše. Jako hosća zarjadowanja su prawnučka Marje Kubašec, Alexandera Thielmanna, zdobyli. Wón budźe tohorunja z tuteje knihi čitać, županka přeradźi. Tak zahaji so adwentnička Budyskeje župy póndźelu w Serbskim domje z widom do přichoda, čemuž zhladowanje na skutkowanje w nachilacym so lěće sćěhowaše.