Nowe wustawki njespokojeja

pjatk, 12. decembera 2025 spisane wot:
Łaz (SN/MiP). Na swoje wčerawše klawsurne posedźenje we Łazu su sej čłonojo přiradow města Wojerecy – mjez nimi tež přirady za serbske naležnosće – prof. Geralda Svarovskeho přeprosyli, kotryž dźěła za Kubłanski skutk za komunalnu politiku w Sakskej. Wón je něhdźe 20 přitomnych wo prawach a móžnosćach sobuskutkowanja přiradnikow a społnomócnjenych w komunalnym dźěle informował. „Smy tež wo nowych wustawkach za dźěło přiradow diskutowali, kiž su Wojerowscy měšćanscy radźićeljo zašły měsac schwalili“, zdźěli regionalna rěčnica Wojerowskeje župy Birgit Hančikowa. W tutych wustawkach je město ličbu schadźowanjow serbskeje přirady wot jednoho wob měsac na jedne w třoch měsacach zredukowało. Nimo toho su přiradźe za seniorow a za zbrašenych zjednoćili a při tym ličbu čłonow wo połojcu znižili. „Dokelž wo wobzamknjenju njewědźachmy, njejsmy so ani wobarać móhli“, praji Hančikowa. Swoju njespokojnosć nad tym chcedźa přiradnicy spočatk noweho lěta Wojerowskemu wyšemu měšćanosće na wurjadnym terminje zdźělić.

Krótkopowěsće (12.12.25)

pjatk, 12. decembera 2025 spisane wot:

„Domojnikow“ rozžohnowali

Wulke Zdźary. Wobdźělnicy prěnjeho lětnika intensiwneho kursa serbšćiny Domoj we Wulkich Zdźarach su swoje certifikaty přijimali. Pjećo z nich złožichu zašłe dny w tamnišim rěčnym hnězdźe pruwowanje za schodźenk B1, pjećo dalši za B2. W mjenje projekta ZARI, kotryž bě intensiwny kurs organizował, so rěčni trenarjo Jadwiga Brězanowa, Julian Nyča a Florian Kaulfürst ze swojimi chowancami rozžohnowachu.

Projekt na dobro muzeja zakónčili

Budyšin. Spěchowanske towarstwo Serbskeho muzeja je wčera we wobłuku swojeje lětušeje hłowneje zhromadźizny projekt „Korjenje zemje – Stražowarki ze Slepoho“ oficialnje zakónčiło. Z nim bě srědki za nakup zběrki fotografijow Karle Pohl organizowało, kotruž muzejej dari. Wjetšina wobrazow su portrety žonow ze Slepjanskeho regiona. Jedyn z nich su jako motiw za nowu hodownu pohladnicu muzeja wuzwolili.

Dźiwje kóčki so nawróćili

Wobchod wita tež serbsce

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:
Hižo něšto měsacow wita dejnerowy wobchod při cyrkwi w Rakecach swojich hosći tež w serbskej rěči. Wotměnjejo jewi so tam běžace pismo němsce, serbsce, pólsce a rusce. Za wobsedźerja, kotryž je sam kurdiskeho pochada, bě to samozrozumliwy rozsud, wšako je wjacerěčnosć dźěl jeho wšědneho dnja a jeho hosćo su wšelakeho pochada. Serbscy kupcy su jemu při pisanju serbskeho napisa pomhali. Foto: Lubina Malinkowa

Adwent we wowčerni

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:
Stróža. Na adwentnej popołdni z regionalnymi słódnosćemi, hudźbu, lěhwowym wohenjom a horcymi napojemi přeprošuje zarjadnistwo biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty ­jutře wot 15 do 19 hodź. a sobotu wot 14 do 19 hodź. do Stróže pola Hućiny. Zhromadnje ze serbskim domizniskim to­warstwom Radiška su tam pisany program přihotowali. Jutře popołdnju wustupja dźěći Hućinjanskeje pěstowarnje. W 16.30 hodź. započnje so přezpólna hra za swójby. Sobotu pokazaja w 15.30 hodź. klankodźiwadło, w 17 hodź. zaspěwa ­Budyski chór seniorow a krótko do 18 hodź. přińdźe rumpodich. Wobaj dnjej móža sej zajimcy hodowny štomik kupić. Na předań změja chójny a šmrěki. Wi­kowarjo předawaja mjaso a rybu z re­gionalneje produkcije, samočinjenu marmeladu, hodownu dekoraciju a najwšelakoriše dalše wudźěłki. Tež tón abo tamny darik budu sej wopytowarjo ­wobstarać móc. Na woběmaj dnjomaj přeprošuja tohorunja na zhromadne ­paslenje.

Anonymny darićel zmóžnja wobswětlenje

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:

Njeswačidło (JK/SN). Na poslednje lětuše posedźenje je so wutoru Njeswačanska gmejnska rada znowa pod nawodom ­zastupowaceho wjesnjanosty Franka ­Korenga zetkała. Drje najwažniši dypk dnjoweho porjada bě wuradźowanje wo popłatkach za wotnajeće zjawnych ležownosćow. Hižo w nowembru běchu wo tym debatowali a namjet, za twarske a wobtwarjene ležownosće lětnje štyri eura na kwadratny meter wobličić, měješe so kalkulować. Nawodnica twarskeho zarjada gmejny Katrin Ullrich kalkulaciju předstaji. Wot njeje předstajene ličby ­radźićelki a radźićelow wostrózbnichu, ­dokelž běchu so na mnohich pozicijach drastisce zwyšili, zdźěla wo 400 procentow. To njeje realne, radźićel Norbert Braun rjekny a na to skedźbni, zo móhli wotnajerjo wysokeho popłatka dla zrěčenja wupowědźić a potom njeby gmejna scyła dochody měła. Tuž so na to doje­dnachu, zo dotalne popłatki wobcho­waja, dokelž maja so hač do kónca decembra zrěčenja za klětu rozesłać. Tak wostanje popłatk za zelenišća 0,60 eurow na kwadratny meter, za twarske ležownosće 2,20 eurow a za zahrodki pola 0,15 eurow wob lěto.

Hodowna bajka dźěći zahoriła

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:

Kamjenc. Rjany dohodowny dar skići wot póndźele zašłeho tydźenja Serbski ludowy ansambl (SLA) dźěćom w pěstowarnjach Delnjeje a Hornjeje Łužicy. W srjedźišću steji před wjace hač 20 lětami wušła stawizna Wórše Wićazoweje „Són wo jědlence“. K tomu je SLA rjane kulisy z motiwom ilustracije, kotraž je w knize wozjewjena, zhotowić dało. Tak čuja so dźěći wot wšeho spočatka w hodownej romantiskej atmosferje. K tomu přinošuja tež pisane kostimy či­tarkow a hudźbnika zajimaweho zarjadowanja.

Wiki před Serbskim domom

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:

Na Póstowym naměsće prěni raz wosebite adwentne wiki

Budyšin (SN/MWj). Prěni raz přewjedu Budyske turistiske towarstwo, management nutřkowneho města a Serbska kulturna informacija (SKI) sobotu a njedźelu na Póstowym naměsće zhromadne dohodowne wiki. Wopytowarjow wočakuja 13. a 14. decembra nimo pisaneho programa tež najwšelakoriše poskitki. Tak móža na woběmaj dnjomaj serbske figury z hliny zhotowjeć a hodowne kule debić. Wjacori wuměłcy wustupja ze swojim programom. Mjez druhim čita Wotrowčanka Stephanie Domaškec swójske hodowne stawiznički a na jewišću před Serbskim domom zahudźa šulerjo Budyskeho Serbskeho gymnazija.

Jedna z wosebitosćow budu tyzy, kotrež móžeš pola jednotliwych wikowarjow z darikami pjelnić a rjenje zapakować dać. Na te wašnje hodźa so pakćiki indiwidualnje zestajić. Při wudebjenju pomhatej team SKI a Kerstin Roscher w swojej molowanskej kofejowni. Zarjadowarjo přihotuja zdobom kulinariske wosebitosće kaž plincy, poliwki, horce cocktaile, grilowane kołbaski a mjaso, samočinjene horce wino a wjele dalšeho.

Krótkopowěsće (11.12.25)

štwórtk, 11. decembera 2025 spisane wot:

Šula chorosće dla zawrjena

Radwor. Radworska zakładna šula je dźensa a jutře zawrjena. Tole wobkrući nawodnica šule Angela Rynčowa. Přičina toho je chorobny staw influency dla mjez wučerjemi a šulerjemi. Zamołwići chcedźa strach natyknjenja wobmjezować a tuž su so za tele postupowanje rozsudźili. Nuzowe zastaranje je zaručene. Póndźelu ma wšitko zaso po planje běžeć.

Pomoc přećiwo prawicarjam

Drježdźany/Budyšin. Na internetnej stronje kulturbuero-sachsen/dokumente je w updaće nowostkow interview z hłownej jednaćelku Domowiny, Judit Šołćinej, wozjewjeny. Wona rozkładuje, kak je so třěšny zwjazk na mobilny poradźowanski team wuchod kulturneho běrowa Sakskeje wobroćił. Tam su po nadpadach prawicarjow na serbskich młodostnych profesionelnu podpěru dóstali.

Z Drježdźan do Tirola lećeć

Młode talenty wosady so předstajili

srjeda, 10. decembera 2025 spisane wot:
Budyska wokrjesna hudźbna šula je minjenu njedźelu na hudźbny adwentny nyšpor do Radworskeje wosadneje cyrkwje přeprosyła. Přitomni dožiwichu kopicu młodych talentow z wosady. Bjezdwěla liča k tomu holcy, kotrež najmłódšich spěwarjow skupiny za zažne hudźbne kubłanje na pišćałkach přewodźachu. Nimo toho za­klinčachu w Božim domje tež znate twórby kaž „Zešła je krasna róža“, kotrež wo­pytowarjo hudźbneho nyšpora sobu spěwachu. Tež dujerska skupina RadworBrass je přitomnych z wjacorymi přinoškami zawjeseliła a nyšpor z klasikarjom „Santa Claus is comin` to town“ zakónčiła. Foto: Bianka Šeferowa

Županka najprjedy do přichoda hladała

srjeda, 10. decembera 2025 spisane wot:

Budyšin (at/SN). Župa „Jan Arnošt Smoler“ Budyšin přihotuje hódne zarjado­wanje składnostnje 130. posmjertnych narodnin dr. Marje Grólmusec a 50. po­smjertnin Marje Kubašec klětu 25. apryla hromadźe z Němskim dźěłarniskim zwjazkom (DGB). Na to skedźbni županka Leńka Thomasowa, jako někotre linki z knihi Kubašec „Hwězdy nad bjezdnom“ recitowaše. Jako hosća zarjadowanja su prawnučka Marje Kubašec, Alexandera Thielmanna, zdobyli. Wón budźe toho­runja z tuteje knihi čitać, županka pře­radźi. Tak zahaji so adwentnička Budyskeje župy póndźelu w Serbskim domje z widom do přichoda, čemuž zhladowanje na skutkowanje w nachilacym so lěće sćěhowaše.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025