Štož rukopisne knihi přeradźeja

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

Srjedźowěkowski wobstatk biblioteki klóštra systematisce přeslědźili

Pančicy-Kukow (SN/MWj). W bibliotece a archiwje klóštra Marijina hwězda w Pančicach-Kukowje chowa so drohotny wobstatk knihow a wopismow, kiž pochadźeja zdźěla z časa załoženja klóštra srjedź 13. lětstotka. Prěni raz je nětko skupina slědźerjow z Drježdźan a Lipska srjedźowěkowski wobstatk knihow a wopismow systematisce přehladała. Wutoru su wědomostnicy zajimcam wuslědki swojeho slědźenja w Čerwjenej žurli klóštra předstajili.

Meju na probu nastaja

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:
Worklecy. Worklečanski gmejnski zwjazk CDU Worklecy přeproša sobotu, 18. apryla, w 9 hodź. na dźěłowu akciju. Njedawno su na kupje stejak za meju ­natwarili. Lětušu nalětnju dźěłowu akciju chcedźa čłonojo CDU nětko wužić, zo bychu z pomocu młodźinskeho kluba meju na probu nastajili a so zawěsćili, zo wšitko prawje funguje. K tomu su wšitcy pomocnicy wutrobnje přeprošeni.

Na nawsy steji kapałka na kolesach

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

Chrósćicy (hn/SN). Wot zašłeje soboty steji w Chrósćicach na nawsy zajimawy konstrukt mobilneje kapałki. Wosebity připowěšak ,,přeprošuje wšitkich nimo ducych zajimcow, do kapałki pokuknyć“, praji Claudia Kochowa, wobsedźerka kapałki, kotruž mjenuje wona ,,The moving chapel“ (pohibowaca so kapałka).

Wot lěta 2024 je so Claudia Kochowa z ideju nosyła, sej mobilnu kapałku jako připowěšak za swój transporter wutwarić. Lětsa w januarje sej z Freiburga pochadźaca swój són zwoprawdźi. Z pomocu swójby a přećelow natwari kapałku na koleskach. Wona wšak přiznawa, zo je jej druhdy chětro ćežko, so hladajo na swójbnych a přećelow, kiž wostanu doma, sama na puć podać. „Hdyž pak njebych sej tutón són zwoprawdźiła, njebych woměrje dale žiwa być móhła“, wona doda. Wot kónca februara je Claudia po cyłej Němskej po puću. Podłu Jakuboweho puća chce ze swojej mobilnej kapałku po móžnosći na wjele městnach pozastać a wobydlerjow a nimo ducych zwjeselić. Najwjetši són Claudije Kochoweje je, z njej hač do Jerusalema jěć, zo by ludźi tam k rozmołwje a modlitwje pohnuła.

Policija (16.04.26)

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

Policiji z mejlku hrozył

Kinspork. K njewšědnemu zasadźenju policije je wutoru dopołdnja w Kinsporku dóšło. Tam bě dotal njeznaty muž mejlku napisał, w kotrejž rozprawješe wo rozbuchadłach we wěstym zawodźe. Policija bjerješe tele hroženje chutnje a po­trjecheny objekt přepyta. Při tym zasadźichu mjez druhim wosebje wukubłane psy. Někajke rozbuchadła pak namakali njejsu. Policija tónle pad hroženja jako njeskutk dale přepytuje.

Žórła wotkrywać a stawizny pisać

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

Lejno (MDź/SN). Župa „Michał Hórnik“ Kamjenc je wutoru wjesnych chronikarjow do Lejnjanskeho hosćenca přeprosyła. Po lońšim wozrodźenju koła bě to jeho druhe zetkanje, rozłoži županka Diana Wowčerjowa. Hosćo běchu Anna Měrćinowa, Marhata Deleńkowa a Wito Bejmak ze Serbskeho instituta. Pod hes­łom „Žórła namakać a stawizny pisać“ předstajichu woni Serbsku centralnu biblioteku, Serbski kulturny archiw a dalše žórła, z kotrychž móža chronikarjo při swojim dźěle čerpać.

Krótkopowěsće (16.04.26)

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

LaSuB: Hrjehor „super reagował“

Slepo. W zwisku z pozdatnje pornografiskim materialom w projektnym tydźenju wyšeje šule w Slepom (SN su rozprawjeli) je nawoda kubłanišća Jan Hrjehor „super reagował“. To wobkrući rěčnik krajneho zarjada za šulu a kubłanje (LaSuB) Clemens Arndt wčera w telewiziji MDR. Hrjehor je projekt hnydom přetorhnył a prawje jednał, tak rěčnik přisłušneho krajneho zarjada.

Kamjenje na kolijach

Wojerecy. Železniska čara mjez Wojerecami a Niskej bě wčera popołdnju nachwilnje zawrjena. Přičina toho bě awtomatiske borzdźenje ćaha, dokelž něšto na kolijach ležeše. Kaž so wukopa, běchu to kamjenje. Policija je slědy zawěsćiła a pad přepytuje, wšako su njeznaći strašnje do wobchada zapřimnyli. Ćah je po krótkej přestawce dale jěł.

Jónkrótne myto za namakanku

Nětko stawniske wěrowanja móžne

srjeda, 15. apryla 2026 spisane wot:
Smochćicy (SN/MWj). Premjeru wosebiteho razu je minjeny kónc tydźenja Smochčanske kubłanišćo swjateho Bena dožiwiło. Mjeztym zo su tam hižo dlěje cyrkwinske wěrowanja móžne, je so sobotu prěni raz stawniske wěrowanje wotměło, zdźěli kubłanišćo w nowinskim wozjewjenju. W kooperaciji z Budyskim stawnistwom budźe tež přichodnje wobstajnje móžno, zo so młode pory stawnisce zwěrować dadźa. Za to ma měsačnje jedna sobota k dispoziciji stać, kubłanišćo zdźěli. Po wěrowanju móža sej zajimcy tež swój swjedźeń w Smochćicach wuhotować dać a hosćo tam přenocować. Dale wo tym informuja, zo maja lětsa hišće swobodne terminy za stawniske wěrowanja. Štóž je sej sobotu, 6. junija, jako termin kwasa wu­zwolił, so w Smochćicach zwěrować dać njemóže. Tón dźeń tam stawniske wěrowanja njepřewjedu. Za swój swjedźeń pak móža so zajimcy w Smochćicach přizjewić, dokelž su druzy swoju skazanku za tónle termin njedawno cofnyli.

Rědkeho ptačka fotografował

srjeda, 15. apryla 2026 spisane wot:
Fotograf njetrjeba jenož kmanu techniku a dobre wóčko, ale sčasami tež tróšku zboža. Te měješe njedawno Handrij Baumgärtel z Bronja. Při Łučinskim haće sewjernje Radworja je wón rědkeho módreho ročka (Blaukehlchen) wuhladał a z kameru zapopadnył. Módry ročk hnězdźi w rohodźi. Čłowjekej so lědma pokazuje. W aprylu mužiki druhdy na jednotliwej wjerbje w bliskosći hata spěwaja. Módry ročk zežiwja so wot insektow. Ptačk na našim wobrazu wočiwidnje runje w rohodźi za kmanej picu pyta. Foto: Handrij Baumgärtel

Z krajnym radu rěčeć

srjeda, 15. apryla 2026 spisane wot:
Radwor. Přichodna wobydlerska rozmołwa z Budyskim krajnym radu Udom Witschasom­ (CDU) wotměje so jutře, štwórtk, w Radworskim hosćencu „Meja“. Přeprošeni su předewšěm wobydlerjo gmejnow Wulka Dubrawa, Rakecy, Malešecy, Njeswačidło, Bóšicy a Radwor. Wot 17.30 do 19 hodź. změja wopytowarjo składnosć, swoje prašenja a starosće wotbyć. Přizjewjenje trěbne njeje.

Policija (15.04.26)

srjeda, 15. apryla 2026 spisane wot:

Awto do busa zrazyło

Łupjanska Dubrawka. Wobchadne njezbožo, na kotrymž bě bus wobdźěleny, je so póndźelu popołdnju we Łupjanskej Dubrawce w Radworskej gmejnje stało. Bus bě tam na kromje puća zastał. To pak bě 45lětny wodźer wosoboweho awta po wšěm zdaću přewidźał a zrazy do busa. 58lětny wodźer busa so snadnje zrani. Jeho dowjezechu do chorownje. Na jězdźidłomaj nasta dohromady něhdźe 25 000 eurow škody.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025

Midas Logo