Staršim ludźom poprjančki darili

srjeda, 20. decembera 2023 spisane wot:
W Miłoćicach pěstowachu minjene dny znowa nałožk z dołhej tradiciju. Dopołdnja zetkachu so někotre maćerje ze swojimi dźěćimi w něhdyšim předawanišću, zo bychu napječene poprjančki wudebili. Dźěći mějachu wjele wjesela, poprjančki z barbojtej glazuru abo šokolodu z pisanym nasypkom debić. Popoł­dnju horstka dźěći poprjančki staršim ludźom rozdźěli a jim někotre adwentne spěwy zaspěwa. Wowki a dźědojo, kotřiž na to kóžde lěto čakaja, so nad tym jara zwjeselichu. Nawječor ­zetka so wulka šwita Miłočanow srjedź wsy při hodownym štomje na adwentničce z praženej kołbasku a horcym winom. Tež rumpodich so z někotrymi pomocnikami přidruži a dźěćom mału překwapjenku přepoda. Foto: Martina Wjeselina

Zejicy (SN/MWj). K nócnemu zasadźenju na statnej dróze S 101 su wčera něhdźe w 22.30 hodź. wohnjowych wobornikow mjez Zejicami a Hornim Wujězdom wołali. Při wotbóčce do Noweho Dwora bě tankowe awto z dotal njeznatych přičin z připowěšakom přejara naprawo zajěło. Při tym so připowěšak zwróći a wosta w přirowje naboku ležo. Awto same ­wosta na zbožo stejo, byrnjež trochu nachilene było.

Infrastruktura je špatna

srjeda, 20. decembera 2023 spisane wot:

W Njeswačidle čuja so wot zjawneho bliskowobchada zanjechani

Njeswačidło (JK/SN). Jako čłonojo Njeswačanskeje gmejnskeje rady na swojim minjenym posedźenju wo dalšim na­dróžnym wobswětlenju a wobswětlenju markantnych zjawnych twarjenjow wuradźowachu, wujewi so dalši chutny problem gmejny. Před dlěšim časom bě Budyski wokrjes znowa rjadował busowe čary. Wulki dźěl z nich je dotal bjezporočny, ale su tež čary, kotrež swój woprawdźity zaměr njespjelnjeja. Wosebje bolostnje začuwaja to w Njeswačanskej gmejnje, w Njeswačidle samym kaž tež wosebje w Šešowje. Jenož někotre busy přez wobě wsy jězdźa. Chcedźa-li z hinašim busom jěć, dyrbja wobydlerjo pěši hač k zwjazkowej dróze B 96 k tamnišim zastanišćam hić. Zwjetša je to rano zahe abo nawječor. Puće hač k B 96 pak njejsu hustodosć ani wobswětlene, a hdyž potom jenož wobmjezowany čas.

W měsće zelene hwězdy pytać

srjeda, 20. decembera 2023 spisane wot:

Wojerecy (SiR/SN). Po měsće dundać, hwězdy ličić a dobyć – pod tymle hesłom přeprošuje marketingowe towarstwo Wojerowski region swójbow na wosebitu akciju, kotruž hišće hač do kónca lěta pod mjenom „#WHY!NACHT“ přewjedu. Z kampanju chcedźa domjacym wikowarjam a přemysłownikam wjace kedźbnosće wěnować a wobydlerjow kaž tež wopytowarjow na nich skedźbnjeć. Za to wobstarachu zelene Ochranowske hwězdy, kotrež nětko w mnohich wukładnych woknach wisaja, rozłoži sobudźěłaćerka marketingoweho towarstwa Anja Hillmann.

Štóž chce so na dobyćerskej akciji wobdźělić, móže so hač do 31. decembra w starym a nowym měsće na puć podać a wšitke zelene hwězdy we wukładnych woknach zličić. We wšitkich wobdźělenych wobchodach maja wosebite karty, kotrež dyrbiš wupjelnić a na nich prawu ličbu zelenych hwězdow nakřižować. „Wobdźělene předewzaća spóznaja wobydlerjo a wopytowarjo na nalěpku z hesłom „#WHY!NACHT““, praji hospodarski spěchowar města Robert Böhme.

Mjeztym zo so zjawne swjedźenje w Nowej Wjesce hewak zwjetša při kulturnym domje wotměwaja, zetkawaja so wobydlerjo na ­swojej adwentničce nimale wosrjedź wjeski. Tež minjenu njedźelu su sej tam woheń zadźěłali a sej pražene kołbaski a horce wino słodźeć dali. Foto: Feliks Haza

Kulturny dom budźe zetkanišćo

srjeda, 20. decembera 2023 spisane wot:

Město Wojerecy chce dalši projekt we wobłuku změny strukturow zwoprawdźić. W nowym měsće inwestuja ně­hdźe dźewjeć milionow eurow do kulturneho domu OSSI.

Wojerecy (AK/SN). Dźěćacy a młodźinski kulturny dom OSSI we Wojerecach ma so z forumom za wšitke generacije stać a mjeno „Nikolai Ostrowski“ nosyć. Za njón je měšćanska rada wčera koncept wužiwanja a wobhospodarjenja wobzamknyła. Nimo toho přepodachu Wojerowskemu inženjerskemu běrowej nadawk za dalše planowanje. Projekt ma něhdźe dźewjeć milionow eurow płaćić. Z toho dóstanu wjace hač wosom milionow eurow spěchowanja z hornca za změnu strukturow. Město same ma 770 000 eurow financować.

Nimo Regionalneho běrowa za kubłanje, demokratiju a žiwjenske perspektiwy (RAA) a rejowanskeje šule Hartwig, kotrejž twarjenje nětko hižo wužiwatej, budźe Astrocentrum Łužica (DZA) nowy partner. Wón chce planetarij a slědźerski centrum zaměstnić. DZA płaći wob lěto 20 000 eurow podruže a chce nimo toho projekty we wobjimje 15 000 eurow wob lěto podpěrować.

Krótkopowěsće (20.12.23)

srjeda, 20. decembera 2023 spisane wot:

Rozšěrjeny słownik online

Budyšin. Rozšěrjeny druhi nakład „Němsko-hornjoserbskeho słownika noweje leksiki“ steji wužiwarkam a wužiwarjam w portalu k dispoziciji. Wo tym je Serbski institut informował a zdobom na to skedźbnił, zo LND ćišć słownika přihotuje. Rěčespytnicy instituta su serbske wotpowědniki kritisce přepruwowali a nowe hesła dodali.

AOK zwyši přinoški

Erfurt/Drježdźany. Najwjetša chorobna kasa Sakskeje a Durinskeje AOK Plus, zwyši přidatny přinošk za swojich zawěsćenych spočatk lěta 2024 na 1,8 procent. Jako přičiny mjenowaše zarjadniska rada mjez druhim: Podróšenje lěkarstwow a lěkowanjow. Předsydka zarjadniskeje rady Daniela Kolbe praji, zo su tež zasahowanja politiki wudawki AOK zańdźene lěta šwarnje zwyšili.

Hudźba z najstaršeho žórła na CD

Ćerpjeć na dušaty dych 2. dźěl

wutora, 19. decembera 2023 spisane wot:

„Posłuchaj lěkarja, prjed hač jeho ­trjebaš!“, serbske přisłowo namołwja.

Tuž wěnuje so student mediciny ­Pětr Dźisławk znatym a mjenje znatym chorosćam, zo by je ­čitarjam trochu ­bliže rozłožował (34).

Adwentne woknješko

wutora, 19. decembera 2023 spisane wot:
W dohodownym času so předewšěm dźěći wjesela, hdyž wšědnje woknješko swojeho adwentneho kalendra woči­njeja. Čitarjo Serbskich Nowin móža wirtuelnje tajke woknješko wočinić. Scanujće ze šmóratkom QR-kode a dajće so překwapić.

Policija (19.12.23)

wutora, 19. decembera 2023 spisane wot:

Z bagrom so zadobyli

Rozwodecy. K njewšědnemu padej zadobywanja wołachu policiju we wčerawšich rańšich hodźinach do Rozwodec (Rodewitz) pola Budestec. Z ležownosće pokradnychu njeznaći bager a jědźechu z nim k bliskemu wobchodej. Tam z bagrom wokno wutorhnychu. Na te wašnje dóstachu so skućićeljo do twarjenja a pokradnychu z njeho trezor. Po informa­cijach policije bě w nim srjedźna pjeć­cyfrowa suma pjenjez. Nimo toho nasta něhdźe 10 000 eurow wěcneje škody. Kriminalni technikarjo móžachu někotre slědy zawěsćić. Kriminalisća so z tymle njewšědnym padom dale zaběraja.

nowostki LND