Pančicy-Kukow (JKf/SN). We wobłuku swojeje hłowneje a wólbneje zhromadźizny předwčerawšim w Pančicach-Kukowje je chór Lipa na wuspěšne a wotměnjawe lěto wróćo zhladował. Po tym zo běchu sej Lipjenjo za čas pandemije online nowy spěwny repertoire nazwučowali, wobdźělichu so w Budyskej „Krónje“ na beneficnym koncerće na dobro Ukrainy. Z chórowym lěhwom w Hohensteinje-Ernstthalu přihotowachu so w běhu třoch dnjow na projekty, mjez druhim zhromadny koncert z Markkleebergskimi Vocalistami w Starej wikowanskej bursy w Lipsku a na koncert we wobłuku 250. jubileja Wotrowskeje wosady. Hudźbnej wjerškaj běštej předstajeni oratorija Korle Awgusta Kocora „Israelowa zrudoba a tróšt“ zhromadnje z druhimi ćělesami pod nawodom Judith Kubicec­ a wulki spěwny swjedźeń składnostnje „Lěta Zejlerja a Kocora 2022“ w Budyšinje. Prěni króć wuhotowachu w cyrkwi klóštra Marijina hwězda adwent­ny hudźbny nyšpor. Cyłkownje je Lipa loni 70 wšelakich spěwow a jedyn oratorij prezentowała.

Mało časa, ale ničo njepřechwatać

wutora, 17. januara 2023 spisane wot:

Wurjadne posedźenje Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny minjeny pjatk bě prěnje zetkanje gremija po wothłosowanju Dawida Statnika, wokrjesneho radźićela a předsydy Domowiny w jednej wosobje, za namjet AfD w Budyskim wokrjesnym sejmiku. To je tak mjenowanu „kawsu zastojnstwo a mandat“ wubudźiło.

Budyšin (SN/at). We wobłuku wurjadneho posedźenja 13. januara njemóhli maćiznu nastupajo „kawsu zastojnstwo a mandat“ w trěbnej šěrokosći wobjednać. Tola su mnozy čłonojo a čłonki zwjazkoweho předsydstwa wuprajenja k dalšej zaběrje z njej wočakowali. Damian Dyrlich je mysl hnydom na spočatku wuprajił. W dypku wšelčizny je městopředsyda Domowiny dr. Hartmut Leipner wo aktualnym stawje informował.

Michaela Hirchowa ...

wutora, 17. januara 2023 spisane wot:
... rěka minjeny pjatk wuzwolena zastupowaca čłonka rady Załožby za serbski lud, a nic Hirtowa, kaž smy pod nadpismom „Chaos a njedokónčene wólby“ we wčera­wšim wudaću SN mylnje pisali. Zamołwjamy so za njedostatk. Redakcija

Błóta: Janhoefer so wo serbske Bórkowy stara

póndźela, 16. januara 2023 spisane wot:

Bórkowy (SN/mb). Wylem Janhoefer (31) je swoje zbožo w Bórkowach namakał: Wot lońšeho winowca je wón ženjeny – ze stawnicu hamta Bórkowy. Tohodla je sej dostudowany jurist, kiž dźěłaše po studiju w Lipsku jako prawiznik w Drježdźanach, nowy job w bliskosći pytał: jako justiciar w Choćebuskej wotnožce zwjazkoweje agentury za syće infrastruktury. Něhdyši městopředsyda Domowiny je z čłonom zwjazkoweho předsydstwa Domowiny, předsydstwa župy Delnja Łužica a rady za naležnosće Serbow Braniborskeje. Wot najnowšeho ma Wylem Janhoefer dalše čestne zastojnstwo na starosći: Jeho je wuběrk hamta Bórkowy jako noweho społnomócnjeneho za serbske naležnosće wolił. Do toho su funkciju wospjet zjawnje wupisali – bjez wuspěcha. Potom su młodeho Serba narěčeli, kiž je po přemyslowanju swoju zwólniwosć wuprajił. Nětko chce Wylem Janhoefer „kontakt z akterami na polu serbskich naležnosćow pěstować a serbskorěčne rumy tworić.“ Jeho žona pilnje serbsce wuknje, a tež zamołwita za zjawnostne dźěło hamta hižo na rěčne kursy chodźeše.

Na wobsahi zabyli

póndźela, 16. januara 2023 spisane wot:
Zwjazkowe předsydstwo je minjeny pjatk jara jasnje dopokazało, zo njeje Domowina sprawna maklerka nutřkoserbskeje demokratije. Wólby čłonow rady Załožby za serbski lud a jich zastupjerjow stachu so z farsu. Domowina drje mjenuje so zastupnica zajimow Serbow a chce wot politikarjow jako tajka připó­znata być. Wot politiskeje runiny dowěrjeny nadawk, zjawno-prawniske wólby do załožboweje rady přewjesć, pak je wona za swójske towarstwowe pozicije znjewužiwała. Demokratija po słodźe serbskeho třěšneho zwjazka rěka, wšitcy maja so jemu podrjadować. Pjatk wječor je nazornje zwobraznił, zo njeje demokratiske wobdźělenje wšěch prudow w Serbach móžny, dokelž Domowina tomu zadźěwa. Ze wšěmi ­trikami, kotrež znajemy předewšěm z politiki. A cyle připódla je zwjazkowe předsydstwo prosće na to zabyło, před kotrym wužadanjom nowa załožbowa rada steji. Wojowanje w hrjebjach zda so wažniše być hač wobsahowe dźěło. Axel Arlt

Palaca trěbna debata jutře planowana njeje

štwórtk, 12. januara 2023 spisane wot:

We wobłuku wurjadneho posedźenja woli Zwjazkowe předsydstwo Domowiny jutře serbskich čłonow ze Sakskeje do rady Załožby za serbski lud. Z palacej temu, hač smědźa nawodni woleni zastupjerjo w třěšnym zwjazku zdobom stronski mandat wukonjeć, pak zaběraja so hakle na jednym z přichodneju rjadneju posedźenjow.

Budyšin (SN/at). Wólby serbskich čłonow ze Sakskeje do rady Załožby za serbski lud su po namjeće za dnjowy porjad hłowny dypk jutřišeho wurjadneho posedźenja Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny w Budyšinje. Kak pak wupada z palacej politiskej naležnosću, hač datej so zastojnstwo předsydy narodneje organizacije a mandat za politisku stronu w samsnej wosobje zjednoćić? Prezidij Domowiny bě so loni do hód z tym zaběrał a naležnosć k dalšemu wobjednanju zwjazkowemu předsydstwu namjetował. Wuchadźišćo bě tójšto kritiki wubudźace wothłosowanje Dawida Statnika jako wokrjesneho radźićela CDU za namjet AfD. Z tym je wosoba Statnik zastojnstwo předsydy Domowiny wobškodźiła, za čož je so wón zjawnje zamołwił.

Towarstwo z wjele wjerškami 2023

póndźela, 02. januara 2023 spisane wot:

Čěscy přećeljo Serbow su tež lětsa zaso přikładni mostytwarcy mjez Čechami a serbskej Łužicu – to wuchadźa z jich plana terminow a předewzaćow, kiž je wuraz zwjazanosće z našim ludom.

Praha/Budyšin (SN/mb). Hłowny nadawk towarstwa „Společnost přátel Lužice“ (SPL) w Praze budźe lětsa wobnowjenje časopisa „Česko-lužiský věstník“, praješe předsyda Lukáš Novosad Serbskim Nowinam. Mjez abonentami a awtorami „Věstníka“ su tež Serbja. So wě, zo je protyka SPL po kóncu pandemije zaso derje pjelnjena. Tam namakaš nimo swójskich zarjadowanjow klasiske serbske wjerški kaž ptači kwas abo schadźowanku, na kotrychž čěscy přećeljo Serbow rady podźěl bjeru. Wězo planuja zaso za jutry wulět z wulkej skupinu do Łužicy.

„Štyri knihi dyrbimy dokónčić“, připowědźi Lukáš Novosad naročny program: „čitanku modernych poćahow mjez Serbami a Čechami, monografiju Ladislava Futtery wo mjez- a powójnskich čěskich manifestacijach za podpěru Serbow, zběrku Herty Wićazec a nowu zběrku basnjow z pjera Milana Hrabala, kotraž so tuchwilu ćišći.“

Termin koncerta je hižo jasny

pjatk, 30. decembera 2022 spisane wot:

Malešecy (SN/at). W Malešanskej Domowinskej skupinje njeje klětuši dźěłowy plan jeno schwaleny, prěnje terminy su samo hižo dojednane. To rozprawja Maritta Schneiderowa z tamnišeho skupinskeho předsydstwa. „14. meje budźe znowa koncert w Malešanskej cyrkwi. Wustupić měł tam chór. Kotry to budźe, hišće njewěmy. Bychmy sej pak chór 1. serbskeje kulturneje brigady přeli“, wona wuzběhny. Budźe to druhi wot Domowiny organizowany koncert w tamnišim Božim domje. W Malešanskej wosadźe běchu najprjedy skeptiscy nastupajo tajki koncert w cyrkwi a nochcychu jemu přizwolić. Po lětušim wuspěchu pak je so samo fararka Maria Ramsch za dalše tajke kulturne dožiwjenje wuprajiła. Dwě wosobje z wosady přihoty sobu podpěrujetej, wjeseli so Maritta Schneiderowa.

W januarje wjesela so skupinarjo hižo na ptačokwasny program, kotryž předstaja dźěći Witaj-pěstowarnje „K wódnemu mužej“ w bywšim hosćencu ze samsnym mjenom. Hromadźe z Domowinskej skupinu Komorow pola Klukša přeproša nazymu na swětłowobrazowy přednošk.

Prezidij Domowiny je zwjazkowemu předsydstwu namjetował, so z prašenjom zaběrać, hač hodźi so mandat za politisku stronu ze zamołwitej wodźacej funkciju w Domowinje zwjazać.

Wjeselo nad „młodej frakciju“

wutora, 20. decembera 2022 spisane wot:

Kaž mnohim serbskim towarstwam njebě tež Zwjazkej serbskich wuměłcow cyłu chwilu znatych přičin dla móžno, adwentničku wuhotować. Minje­ny pjatk je něhdźe 25 čłonkow a čłonow ZSW w Budyskej Röhrscheidtowej bašće tradicionalne dohodowne zeńdźenje po lětomaj přestawki znowa wotměło.

nowostki LND