192 rěčow jenož mało rozšěrjenych

srjeda, 27. septembera 2023 spisane wot:

Brüssel (SN/at). Federalistiska unija europskich narodnosćow (FUEN) bě składnostnje Europskeho dnja rěčow wčera swjatočne zarjadowanje w Domje stawiznow Europy w Brüsselu wuhotowała. Domej přepodachu zastupjerjo FUEN zdobom słowniki w mjeńšinowych rěčach (SN informowachu). Domowinu zastupowaše předsyda Dawid Statnik. „Smy za delnjoserbšćinu zapodali słowničk delnjoserbskich pomjenowanjow městow a wsow“, rjekny wón před pozadkom sudniskich jednanjow wo sydlenski rum Serbow w Delnjej Łužicy. Dale přepodaty Słownik hornjoserbskich předmjenow mjenowaše Statnik „znamjo, zo smy po lěta trajacym prócowanju skónčnje docpěli, zo budu žónsko-specifiske kóncowki swójbnych mjenow móžne, tak kaž sej to naša maćeršćina kaza.“

Serbska wobsadka załožboweje rady dospołna

póndźela, 25. septembera 2023 spisane wot:

Serbska wobsadka w radźe Załožby za serbski lud je skónčnje dospołna. Zwjazkowe předsydstwo Domowiny je jeničkeho kandidata, Jana Hrjehorja, na posedźenju pjatk w Trjebinje jednohłósnje za štwórteho zastupowaceho serbskeho čłona załožboweje rady ze Sakskeje wuzwoliło.

Trjebin (SN/at). Rukawje košle wuhornył je kandidat Jan Hrjehor při swojim předstajenju. Gesta bě symboliska a signalizowaše, zo je wón zwólniwy nadawk přewzać. Swoje skutkowanje w Slepjanskej kónčinje bě jeho k požadanju pohnuło. Jan Hrjehor chce jako wójmidło mjez Hornjej a Delnjej Łužicy w załožbowej ­radźe skutkować. Hakle minjeny tydźeń, tak wón rozprawješe, bě so z nawodomaj Delnjoserbskeho gymnazija Choćebuz ­a zhromadneje­ šule w Gołkojcach zetkał.

Mjezsobnu komunikaciju polěpšić

póndźela, 25. septembera 2023 spisane wot:

Choćebuz (SN/at). Dotalne štyri ertne jednanja Choćebuskeho zarjadniskeho sudnistwa nastupajo přirjadowanje komunow k serbskemu sydlenskemu rumej w Braniborskej běchu jedna tema posedźenja předsydstwa župy Delnja Łužica minjeny štwórtk w Choćebuzu. Zadźiwanosć wubudźi wuchadźišćo sudnistwa, kotrež přisłušnosć k sydlenskemu rumej wot dosć dopokazow na serbsku rěč a kulturu z doby poslednich 50 lět wotwisny čini. Runje powójnski čas běše charakterizowany wot spada delnjoserbskeje rěče. Z ćěkancami z prjedawšich němskich kónčin wuchodnje Nysy měli tež Delnjoserbja němcować, bě sej na přikład ewangelska cyrkej žadała. Kaž župan dr. Pětš Šurman našemu wječornikej praji, je župne předsydstwo dalšu kalamitu zwěsćiło, wo kotrejž bě hižo mjez serbskimi wopytowarjemi sudniskich jednanjow rěč: ABMnicy su w 1990tych lětach na wjesnych chronikach dźěłali. Serbske žórła pak w dalokej měrje čitali njejsu, dokelž rěč njewobknježachu. Tak su běłe blaki nastali.

„Wójmidło“ wobohaća

póndźela, 25. septembera 2023 spisane wot:
Čehodla njeje so kandidat wudospołnjacych wólbow rady Załožby za serbski lud hižo k turnusowym wólbam lětsa w januarje požadał? Tele prašenje bě pjatk ­na posedźenju Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny w Trjebinje słyšeć. A samo, zo by nětko jako štwórty zastupowacy čłon wuzwoleny bjezdwěla dobry rjadny radźićel był. Najebać to jeho mysle a nastorki skutkowanje serbskich radźićelow a jich zastupjerjow přewšo wobohaćeja. Perspektiwu „wójmidła mjez Hornjej a Delnjej Łužicu“, tak mjenowaše so wón sam, w Hornjej Łužicy bydlacy a w srjedźnej Łužicy powołansce skutkowacy jako jenički sobu přinjese. Nimo toho je narok župow „Handrij Zejler“ a „Jakub Lorenc-Zalěski“ zeskutkownjeny a specifiski wid srjedźneje Łužicy w załožbowej radźe zastupjeny. Druhdy wobstejnosće wo tym rozsudźa, hač něchtó za čestnohamtske zastojnstwo kandiduje abo nic. Škoda, zo njejsu so wjacori wo wony swobodny mandat prócowali. Axel Arlt

Jako koordinator chce syće tworić

štwórtk, 21. septembera 2023 spisane wot:

Wot spočatka junija ma Krabatowe towarstwo projektoweho managera. Jens Tiekenheinrich pochadźa z Nižosakskeje. Hižo štyri lěta bydli wón z mandźelskej w Ćisku. „Mi wosobinsce je wažne, z ludźimi hromadźe dźěłać, zwiski nawjazać a tak něšto docpěć“, formuluje wón sam swoje ambicije w nowej funkciji. 58lětny ma mnohotne nazhonjenja w teamowym dźěle. Wšako je wón w tu- a wukraju za mjeńše a wulke předewzaća dźěłał.

Arnošta Kowarja wopominali

pjatk, 15. septembera 2023 spisane wot:
Zastupjerjo župy „Handrij Zejler“, Budyskeho Serbskeho muzeja kaž tež sekcije ­ludowěda a muzejownistwo Maćicy Serbskeje su předwčerawšim Arnošta Kowarja wopominali. Składnostnje stoćin, kajkež by sobuzałožer Doma za serbske ludowe wuměłstwo, wjelelětny direktor Serbskeho muzeja a aktiwny Domowinjan lětsa swjećił, połožichu jemu wěnowany wěnc kaž tež kwětki na jeho rownišćo na Wojerowskim Holanskim pohrjebnišću. Muzejownica Andrea Pawlikowa wuzběhny ze swojej počesćowacej narěču wusahowacu rólu Kowarja za dokumentowanje a wobchowanje serbskeje, nic jenož ludoweje kultury. Foto: Ludwig Sachsa

Přirada załožby chce pospěšić

wutora, 12. septembera 2023 spisane wot:

Parlamentariska přirada Załožby za serbski lud pod nawodom Marka Šimana (CDU) měješe wčera wšelake łoskoćiwe temy na starosći. A gremij njeboji so jasnych konkluzijow.

Podstupim (SN/mb). Najwjac chwile su sej čłonojo parlamentariskeje přirady Załožby za serbski lud na swojim posedźenju w Podstupimje za temu prawicarskich podawkow na šuli „Mina Witkojc“ w Bórkowach wzali. Kaž předsyda přirady, zapósłanc sakskeho krajneho sejma Marko Šiman (CDU), našemu wječornikej zdźěli, su so pola dweju zastupjerjow nutřkowneho ministerstwa Braniborskeje za aktualnym stawom informacijow policije a wustawoškita wobhonili. Hladajo na zjawne škaranje mjez druhim z nalěpkami a w interneće přećiwo wučerjomaj, kotrajž staj so prawicarjam wobarałoj, praji Šiman: „Tajka hida nima ničo z politiku činić.“ Te wobrazy na přikład z prawicarskim nalěpkom „Zmińtaj so do Berlina!“ běchu „grawoćiwe“. Wažne je při „problemje prawicarskeho wuwića, spěšnje reagować a eskalaciji zadźěwać“.

Zhromadnosć hižo 50 lět zwjazuje

póndźela, 11. septembera 2023 spisane wot:

Z dwuhodźinskim programom na žurli Serbskeho kulturneho centruma (SKC) swjećachu pjatk 50. róčnicu Serbskeho folklorneho ansambla Slepo. Slědowaše zhromadna zabawa ansamblowcow a jich přećelow na dworje jako dźak za lěta dołhu swěru.

Slepo (SN/HaJ) Nalada bě hižo wuběrna, jako so sobustawojo ansambla do wustupa za wulke zhromadne foto nastupichu. W ludowej drasće ewangelskich Serbow Slepjanskeje kónčiny a Ćiska so hudźbnicy, rejowarjo a spěwarjo do wulkeje kamery smějachu. Dołholětnu nazwučowarku rejowanskeho ćělesa Alenu Kubańkovu do swojeje srjedźizny zaměst­nichu.

Tež wuměłskaj nawodaj Wolfgang Kotissek a Michał Janca smějkotacy so do kamery hladaštaj a wuprudźištaj žiwjenske wjeselo a sprawnu radosć. Wšako běchu tam na dworje sobustawojo, přećeljo, swójbni ansamblowcow a swěrni přewodźerjo awtentiskeje folklory.

Serbske pjenjezy: Jednanje zahajili

štwórtk, 07. septembera 2023 spisane wot:

Nawodźa serbskich institucijow su wčera na wuradźowanju swoju potrjebu za čas 2026 hač do 2030 předstajili. To je zakład za jednanje wo přichodnym financnym zrěčenju krajow a zwjazka.

Budyšin (SN/mb). Wo čož dźe, je direktor Załožby za serbski lud Jan Budar w power-point-prezentaciji zwuraznił. Wot lěta 2021 dóstawa załožba lětnje přiražki 23,9 milionow eurow (inkluziwnje srědki za digitalizaciju) – porno 18,6 milionam za čas třećeho financneho zrěčenja (2016-2020). Jeničce za zdźerženje status quo bychu wot 2026 skoro 30 milionow trjebali. To by wuwiću tarifow a inflaciji wotpowědowało. Zrěčenje maja dojednać a podpisać krajnej knježerstwje Braniborskeje a Sakskeje a zwjazkowe knježerstwo. Nadawk direktora załožby je, serbske zajimy zastupować a ličby zapodać. Dokelž w sakskim knježerstwje lětsa nazymu z přihotowanjom naćiska dwójneho etata zwjazkoweho kraja 2025/2026 započinaja, dyrbi Budar swoje ličby sčasom politice sposrědkować.

Wendland a Łužica

póndźela, 04. septembera 2023 spisane wot:
We Wendlandźe widźiš, kak wažne je, swoju maćeršćinu dale dawać – to njeje jenož předsyda Domowiny Dawid Statnik po swojim třećim wopyće w tamnišich delnjosakskich kónčinach wuzběhnył. Zdobom tež widźimy, kajki wulki běše ­jónu słowjanski kraj. Rjenje, zo je sej dale a wjac ludźi tež na „zapadźe“ tutych korjenjow wědome. W politice rěča rady wo symbolach, tuta zwjazanosć pak je cyle realna: Tak smy skupinu „De Öwerpetters“ hižo na mjezynarodnym folklornym festiwalu Łužica w Chrósćicach dožiwili. A cyłk „Wendischer Freundes- und Arbeits­kreis“ njeje so jenož z asociěrowanym čłonom serbskeho třěšneho zwjazka stał, ale widźi Serbow a Domowinu jako stołp swojeje skutkownosće. Tak móžemy so ­hižo na dalšu žiwu wuměnu mjez Wendlandom a Łužicu wjeselić. Snadź w přichodźe dźakowano wědomostnikam z lěto a wjetšim podźělom drjewjanšćiny, ně­hdyšeje rěče słowjanskich prjedownikow Wendlanda. Marcel Brauman

nowostki LND