Lipsk (SN/CoR). Pandemije dla su lětuše wot 27. do 30. meje planowane Lipšćanske knižne wiki wotprajene. Město toho chcedźa live-čitanja a prezentacije nakładow digitalnje kaž tež na wuzwolenych městnach w Lipsku přewjesć.
„Zo su Lipšćanske knižne wiki wotprajili, je jara škoda, přetož smy so tež programatisce na nje wusměrili. W němskej rěči wuńdźetej wažnej nowostce, kotrejž chcychmy tam publikumej spřistupnić – němske, rozšěrjene wudaće ,Sej statok stajili‘ Křesćana Krawca pod hesłom ,Was wir in uns tragen‘ a ,Die Oberlausitz im Zweiten Weltkrieg‘ Michaela Richtera. Planowane čitanje z Křesćanom Krawcom chcemy nětko we wobłuku tamnišeho digitalneho programa přewjesć. Nimo toho smy knihu ,Gruben-RandNotizen‘ Jurja Kocha za knižne myto Lipšćanskich wikow zapodali. Wosobinsce běch wot lěta 2008 do 2012 zamołwity za zwičnjenje prěnjeho e-book-nastroja ,Sony Reader‘ w Němskej, sym so na mnohich knižnych wikach wobdźělił a zwiski k nakładnistwam nawjazał, kotrež chcych lětsa poprawom wožiwić“, jednaćel LND Syman Pětr Cyž wobžaruje.
Wokomik proklamacije je moler Anton von Werner pozdźišo na štyrjoch mólbach zwěčnił, z kotrychž buchu tři w Druhej swětowej wójnje zničene. Tež wulkomólba Adolpha von Menzela wo proklamaciji na Berlinskim kejžorskim hrodźe so při bombardowanju zniči. Wo wuwołanju kejžorstwa bu wjele pisane. W Serbskich Nowinach wšak steješe mało wo podawku, wjele wjace wo hrózbach Němsko-francoskeje wójny. W Katolskim Posole wozjewichu jeničce sadu.
Budyšin (SN/CoR). „Mamy dotal dobry wothłós na našu namołwu“, praji referent za kulturu a wukraj Domowiny Clemens Škoda. Něhdźe před lětom bě třěšny zwjazk Lěto Zejlerja a Kocora 2022 wuwołał a serbske institucije, towarstwa a zwjazki namołwił namjety zapodać, kak móhli na kulturne herbstwo mjenowaneju wótčincow spominać. Pozadk su klětuše 150. posmjertniny fararja, basnika a nowinarja Handrija Zejlerja 15. oktobra kaž tež 200. narodniny komponista Korle Awgusta Kocora 3. decembra. „Nadźijam so, zo dalše ideje dóńdu. Na njekomplikowane wašnje smy hižo 20 namjetow z najwšelakorišich stron dóstali.“
„Lubuju serbske namrěwstwo, nałožki a stawizny, moja wutroba a duša stej serbskej.“ Tole wuznawa Cathy Petersen, spěchowarka serbskeho namrěwstwa mjez potomnikami Serbow w staće USA Iowje. Interview z njej zakónča seriju Trudle Malinkoweje, kotraž zaběra so ze serbskimi potomnikami w zamórskich krajach. Zdobom skići aktualna rozmołwa nazorny dohlad do wobćežneho a dołhodobneho slědźenja Američanki za swójskim serbskim pochadom a předstaja jeje prócowanja, serbske herbstwo druhim zbližić. Štó pak je Serb? Za Arnošta Muku bě Serb abo Serbowka tón abo ta, kiž serbsce rěči. To je tež jedne z dopóznaćow Roberta Lorenca. Wón bě Mukowu „Statistiku łužiskich Serbow“ do němčiny přełožił a přednošowaše loni wo wažnym ludowědnym žórle a jeho wuznamje. Wobdźěłana wersija je w aktualnym Rozhledźe wozjewjena.
Wułołanje Němskeho reicha a proklamacija pruskeho krala Wylema I. na kejžora noweho stata we Versaillesu 18. wulkeho róžka 1871 bě wuznamny historiski podawk a zdobom jara problematiski. Sprěnja wotmě so na teritoriju cuzeho kraja a nic na zemi noweho stata, kaž by to prawje było. Versailleski wulki hród bě wot lěta 1682 načasna rezidenca francoskich kralow a tak symbol identity francoskeho stata. We Wulkej francoskej byrgarskej rewoluciji 1789 bu 9. julija na hrodźe Versaillesa nowe rewolucionarne knježerstwo wuwołane. A před 150 lětami zrodźi so tam njepřećelski stat. Francoska wjećeše so po poražce Němskeje w Prěnjej swětowej wójnje, zo bu Měrowa konferenca Němskeje dla 18. januara 1919 we Versaillesu zahajena. 28. julija 1919 napołožichu Němskej w měrowym zrěčenju, kotremuž z prawom „Versailleski diktat“ rěkachu, ćežke winowatosće a reperacije. Posaarska bu Francoskej podrjadowana a jeje wuhlowe podkopki, a pokłady mineralijow dósta francoski stat.
Lipsk (SN/bn). „Słowjanstwo – eksistuje wone hišće? Post-panslawizm, slawicita, słowjanska mysl a antislawizm w 20. a 21. lětstotku“, tak rěkaše hesło zarjadowanja, z kotrymž staj Leibnitzowy institut za stawizny a kulturu wuchodneje Europy (GWZO) a Uniwersita Lipsk zhromadny cyklus čitanjow aktualneho semestra wčera zakónčiłoj. Něhdźe połsta zajimcow je přednošk we wirtuelnej słucharni sćěhowało.
Wšitko započa so z pisanskej mašinu, kotruž dósta Lutz Spieler 1973 k młodźinskej swjećbje darjenu. Jeho wowka Spielera tehdy prošeše, zo by žiwjenske dopomnjenki swojeho dźěda, fotografa a wobsedźerja ćišćernje Emila Römmlera, z překlepkami napisał. Tak móhli je w kruhu swójbnych rozdźělić. Dokelž je so Lutz Spieler, kiž dźensa jako twarski inženjer w Budyskim měšćanskim zarjadnistwje skutkuje, hižo wot časa młodźiny za stawizny a rodopis zajimował, wón nadawk rady přewza.
Lutz Spieler je jedyn z mnohich potomnikow Emila Römmlera, kiž měješe dohromady dźewjeć dźěći – šěsć dźowkow a třoch synow. „Sym potomnik najmłódšeje dźowki Johanny, kotraž bě potajkim moja prawowka“, praji Lutz Spieler. Emil Römmler, kiž dožiwi typisku karjeru załožićelskeje doby, bě tuž jeho prapradźěd.