Sernjany swjeća lětsa 600. róčnicu prěnjeho pisomneho naspomnjenja. Rodźeny­ Sernjančan a dobry znajer stawiznow­ delanskich wsow Pawoł Rota­ je někotre stawizniske zajimawostki wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:

Łuhowska woda – hranica

Łuhowska woda, bujna rěčka z jasnej wodu, běše něhdy hranica wobsydstwa mjez Sernjanskim a Worklečanskim knježim dworom. Tute susodstwo běše wěsće kusk přičiny, zo su Sernjany wot lěta 1725 do 1800 mějićelej Worklec słušeli. Jenož tule při nowym Haju hišće zbytk hraničneje rěčki namakaš. A hakle w Rěčicach so zaso z njej zetkaš.

W naličenju něhdyšich Sernjanskich hatow bě mi Miklec hat woprawdźite hódančko. W ludźe nihdy njesłyšane to pomjenowanje. W zapisu wobsydstwa wjesneho knježeho dwora něhdźe 1835 namakach překwapjenku: „Ležownosć čo. 167 je ze zrałym drjewom porosćeny něhdyši hat.“ Ležownostna karta mi wobkrući, zo je to dźensniši nowy Haj. Zdobom so mi cyły rjad wšelakich wobkedźbowanjow a přirodnych zjawow wokoło noweho Haja wujasni. Ale mjeno toho Hajoweho hata wosta dale prašenje.

Pančičansko-Kukowska wohnjowa wobora swjeći 150. róčnicu wobstaća

„Dobrowólny wohnjowy wobornik być je čestnohamtskosć, a čestnohamtskosć njeje scyła tak samozrozumliwa. Zhladujo na dobrowólnu wo­hnjowu woboru w Pančicach-Kukowje rěčimy wo 150 lět trajacym skutkowanju. A tež to njeje samo­zrozumliwe, zo so wohnjowa wobora hižo połdra lětstotka čestnohamtsce spochi za wohnjoškit zasadźa. Za to w mjenje wšitkich wobydlerjow cyle sprawny a wutrobny dźak!“ Tole zwurazni Markus Kreuz (CDU), Pančičansko-Kukowski wjesnjanosta a „načolny wohnjowy wobornik“.

14. a 15. septembra swjeći wohnjowa wobora Marijineje hwězdy na Pančičanskim klóšterskim dworje 150. róčnicu wobstaća. Za to přihotuja swjedźeń z Božej mšu, swjatočnosću a wulkim wu­bědźowanjom z ručnymi pryskawami (Handdruckspritze). Přeprosyli su sej susodne wohnjowe wobory kaž tež přećelow-kameradow z Čěskeje a Bayerskeje.

„Znowazjednoćenje Němskeje – són a woprawdźitosć“ rěka kapsna kniha z pjera Waltera Leonharda. Rodźeny ­Durinčan je 40 lět we Wětrowskej šamotowni­ dźěłał. Serbske Nowiny wozjewjeja­ jeho trochu wudospołnjene, wot Arnda Zoby a Friedharta Krawca ­z přećelnej­ dowolnosću nakładnistwa DeBehr zeserbšćene dopomnjenki.

W lěće 1970 běštaj so kancler zwjazkoweje republiki Willy Brandt a ministerski prezident NDR Willi Stoph w Erfurće a Kasselu zetkałoj. W Erfurće nawali so žołma počesćowanja, hódnoćenja a nadźije ludźi w tajkej měrje na Brandta, kajkuž bě samo w zapadnej Němskej zrědka dožiwił a štož jeho wosobinsce njewěsteho činješe. Zetkanje w Erfurće znazornješe wočakowanja na praktikabelne polěp­šenja w němsko-němskich poćahach. W Kasselu pak bě jara problematiske zaručić wěstotu wobeju delegacijow.

Witaj, 1. lětniko

pjatk, 30. awgusta 2019 spisane wot:

Serbska zakładna šula „Michał Hórnik“ Worklecy

Serbska zakładna šula Ralbicy
Do šule nětk witajće! Zawěsće so prašeće, Kak drje nětko dale dźe? W šuli wjele nawuknjeće, To wšak sami najlěpje wěsće. Pisać, čitać, ličić, rysować kóždy dźeń dale a wjac. A bórze, to móžu wam hižo rjec, Změjeće přećelow wjac hač pjeć. Hdyž wšědnje pilnje wuknjeće, Wjele wjesela přeco změjeće.

Blisku wokolinu sej wotkryłoj

pjatk, 23. awgusta 2019 spisane wot:

Po Sakskej Šwicy pućujo sej přirodu lubić dać

Lěto hižo mam nowy domicil w Drježdźanach a znaj­mjeńša lěto sej přede­wzam, jónu po Sakskej Šwicy pućować. Tam dźě dyrbi rjenje być, prajachu mi swójbni, přiwuzni, přećeljo a scyła kóždy,­ kotrehož dotal w sakskej stolicy zeznach.

Posledni prózdninski tydźeń bě skónčnje tak daloko. Njedźelu wječor zorganizowach sej přewod přez pućowansku skupinu na Facebooku, a póndźelu dopoł­dnja zetkach młodu žonu, kotraž je hakle lětsa w aprylu přićahnyła. Judith, tak wona rěka, chcyše swój swobodny dźeń zaměrnje wužić. Hižo dlěje njebě wjac pućować­ a so tuž wjeseleše, zo njetrjeba ze mnu žadyn „marathonowy wukon“ zmištrować. Po krótkej rešerši w inter­neće dojednachmoj so na čaru, kotruž chcychmoj při Bastajowym mosće započeć a w Rathenje skónčić.

Dobra chemija wot spočatka

Sernjany swjeća lětsa prěnje pisomne naspomnjenje před 600 lětami. Rodźeny­ Sernjančan a dobry znajer stawiznow­ delanskich wsow Pawoł Rota­ je někotre stawizniske zajimawostki wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:

Sernjanski Haj

Porno Róžantej a Nowoslicam běchu w Sernjanach swój čas wjacori wjesni rjemjeslnicy znaći. Znaty je tohorunja žiwy lěsk na popołdnišej kromje Sernjan. Łazk ma tajki k ranju a z přimjenom niwowy lěs. W Sernjanach rěka wón jednorje Haj. Wobaj matej samsne stawizny: Stej zbytk a powostank něhdyšeho pralěsa podłu znateje prarěki, za kotruž bě we 18. lětstotku něchtó mjeno Klóšterska woda wunamakał. Blisko jeje žórła w Porchowje tele mjeno njenałožuja. Z erta starych Sernjančanow sym za Haj druhdy prosće kerki rjec słyšał. Kerk pak su najprjedy z jednoho pjenka rosćace šwupicy. Tajkich kerkow je w našim Haju zawěrno tež dosć.

Lěs – hola – haj

Wosrjedź škitanych kónčin

pjatk, 23. awgusta 2019 spisane wot:

Jatřob we Wulkodubrawskej gmejnje zhladuje na 600lětne stawizny

Runja Jatřobjej (Jetscheba) swjeća lětsa wjacore hornjołužiske sydlišća 600. róčnicu prěnjeho naspomnjenja. Hobbyjowi historikarjo, wjesni chronisća a domiznowědnicy su ze swojim wobšěrnym dźěłom k tomu přinošowali podeńdźenja zańdźenosće wobchować, zo njebychmy na nje pozabyli. Woni wšitcy smědźa so za swoje wsy – kaž su to tež Brěmjo (Brehmen), Kobjelń (Göbeln), Zdźar (Särchen), Zdźěr (Sdier), Zubornička (Kleinsaubernitz) a mnohe dalše – na samsne wopismo powołać: na register dochodow Budyskeho krajneho bohota za lěto 1419.

Zwučenej dnjej, swoje dyrbizny wotedać, běštej nalěto na Wałporu, 30. apryla, a nazymu na swj. Michała, 29. sep­tembra. Poddanojo mějachu pjenježne dawki a naturalije wotedać, ale tež wo­jerske słužby běchu po potrjebje žadane. To móhli skowane brónje runje tak być kaž nućene rekrutěrowanja. Wotedawki Jatřobjanow na Wałporu běchu po wšěm zdaću pjenjezy. Wšako žnjowe składy nalěto­ wjace tak derje pjelnjene nje­běchu.

Rentnar a što potom – wuměnkarsku swobodu wužiwać abo wužadanje přiwzać (24)

Někotři njemóža so toho časa dočakać, tamni zaso nochcedźa scyła na njón myslić – na zastup do renty. Kajke maja wuměnkarjo wjesela abo starosće, to ze seriju „Rentnar a što potom?“ bliže wobswětlamy.

Přijědźeš-li z Ralbičanskeho směra do Konjec, skedźbnja će tafla před zachodom prěnjeho statoka naprawo na to, zo je tam „Muzej“. Tuž radlubje pozastanješ. Dźiwaš so, hdyž će mějićel, 75lětny Jakub Šołta, přećelnje serbsce wita a sej chwile bjerje swój z wjele pilnym dźěłom zarjadowany přehlad z mnohimi drohoćinkami zašłosće předstajić.

Witaj, 1. lětniko

pjatk, 23. awgusta 2019 spisane wot:
Foto: zakładna šula Chrósćicy/Měrko ŠmitFoće: Torsten KellermannFoće: Werner Müller
­Krabatowa zakładna šula Kulow
Serbska zakładna šula „Dr. Marja Grólmusec“ Radwor
Serbska zakładna šula „Jurij Chěžka“ Chrósćicy

rjadownja 1/1: Valentin Adam, Albert Baumgärtel, Caspar-Dominik Bejmak, Amadeus Kral, Jonas Meixner, Jan Säuberlich, Paul Wirrig, Miriam Bohotec, Cosima Bušic, Maja Młynkec, Paulina Šibšikec, Jette Steglichec, Marja-Madlena Vickec

rjadowniska wučerka: Andrea Mešerowa

rjadownja 1/3: Benno Bartko, Anthony Böhm, Tim Dzschjedzik, Raphael Frindt, Yannick Glücklich, Niklas Haase, Lorenz Heide, Paul Hiltscher, Domenik Kostroa, Marcel Miersch, Noah Opitz, Lukas Schneider, Oskar Schneider, Darian Tumbew, Bruno Weirauch, Nils Weißbach, Anton Zwickel, Sofie Hahnel, Hanne Nagel, Laura Nuck, Melissa Schäfer, Martina Siegert

rjadowniska wučerka: Annegret Klanowa

Zhromadnje bubnarili

pjatk, 16. awgusta 2019 spisane wot:

Jacob Odamety pochadźa z Ghany. Jako bě hakle 13 lět stary, dósta wón hižo titul „Master­drummer“. Tón su jemu ludźo w jeho do­miznje spožčili.

25. ju­lija je Jacob hósć Workle­čan­skeho horta był. Jeho hesło je „bubnarić je cyroba duši“. Dźěći su z Jacobom Afriku a Něm­sku hro­madu zwjedli. W sportowej hali je rytmus afriski a europski swět zwjazował. Při tym su dźěći mału rejku nawukli. A wone zhonichu, zo je bubon tradicionalny hudźbny instrument w Ghanje.

Jacob wobdźěli so lětsa ze swojej dźowku na tele­wizijnym wubědźowanju „Das Supertalent“. Za to jemu dźěći a kubłarki Wor­kle­čanskeho horta kruće palcy tłóča. Tekst a foto: Marija Budarjowa

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND