Sernjany swjeća lětsa 600. róčnicu prěnjeho pisomneho naspomnjenja. Rodźeny Sernjančan a dobry znajer stawiznow delanskich wsow Pawoł Rota je někotre stawizniske zajimawostki wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:
Łuhowska woda – hranica
Łuhowska woda, bujna rěčka z jasnej wodu, běše něhdy hranica wobsydstwa mjez Sernjanskim a Worklečanskim knježim dworom. Tute susodstwo běše wěsće kusk přičiny, zo su Sernjany wot lěta 1725 do 1800 mějićelej Worklec słušeli. Jenož tule při nowym Haju hišće zbytk hraničneje rěčki namakaš. A hakle w Rěčicach so zaso z njej zetkaš.
W naličenju něhdyšich Sernjanskich hatow bě mi Miklec hat woprawdźite hódančko. W ludźe nihdy njesłyšane to pomjenowanje. W zapisu wobsydstwa wjesneho knježeho dwora něhdźe 1835 namakach překwapjenku: „Ležownosć čo. 167 je ze zrałym drjewom porosćeny něhdyši hat.“ Ležownostna karta mi wobkrući, zo je to dźensniši nowy Haj. Zdobom so mi cyły rjad wšelakich wobkedźbowanjow a přirodnych zjawow wokoło noweho Haja wujasni. Ale mjeno toho Hajoweho hata wosta dale prašenje.
„Dobrowólny wohnjowy wobornik być je čestnohamtskosć, a čestnohamtskosć njeje scyła tak samozrozumliwa. Zhladujo na dobrowólnu wohnjowu woboru w Pančicach-Kukowje rěčimy wo 150 lět trajacym skutkowanju. A tež to njeje samozrozumliwe, zo so wohnjowa wobora hižo połdra lětstotka čestnohamtsce spochi za wohnjoškit zasadźa. Za to w mjenje wšitkich wobydlerjow cyle sprawny a wutrobny dźak!“ Tole zwurazni Markus Kreuz (CDU), Pančičansko-Kukowski wjesnjanosta a „načolny wohnjowy wobornik“.
14. a 15. septembra swjeći wohnjowa wobora Marijineje hwězdy na Pančičanskim klóšterskim dworje 150. róčnicu wobstaća. Za to přihotuja swjedźeń z Božej mšu, swjatočnosću a wulkim wubědźowanjom z ručnymi pryskawami (Handdruckspritze). Přeprosyli su sej susodne wohnjowe wobory kaž tež přećelow-kameradow z Čěskeje a Bayerskeje.
„Znowazjednoćenje Němskeje – són a woprawdźitosć“ rěka kapsna kniha z pjera Waltera Leonharda. Rodźeny Durinčan je 40 lět we Wětrowskej šamotowni dźěłał. Serbske Nowiny wozjewjeja jeho trochu wudospołnjene, wot Arnda Zoby a Friedharta Krawca z přećelnej dowolnosću nakładnistwa DeBehr zeserbšćene dopomnjenki.
W lěće 1970 běštaj so kancler zwjazkoweje republiki Willy Brandt a ministerski prezident NDR Willi Stoph w Erfurće a Kasselu zetkałoj. W Erfurće nawali so žołma počesćowanja, hódnoćenja a nadźije ludźi w tajkej měrje na Brandta, kajkuž bě samo w zapadnej Němskej zrědka dožiwił a štož jeho wosobinsce njewěsteho činješe. Zetkanje w Erfurće znazornješe wočakowanja na praktikabelne polěpšenja w němsko-němskich poćahach. W Kasselu pak bě jara problematiske zaručić wěstotu wobeju delegacijow.
Lěto hižo mam nowy domicil w Drježdźanach a znajmjeńša lěto sej předewzam, jónu po Sakskej Šwicy pućować. Tam dźě dyrbi rjenje być, prajachu mi swójbni, přiwuzni, přećeljo a scyła kóždy, kotrehož dotal w sakskej stolicy zeznach.
Posledni prózdninski tydźeń bě skónčnje tak daloko. Njedźelu wječor zorganizowach sej přewod přez pućowansku skupinu na Facebooku, a póndźelu dopołdnja zetkach młodu žonu, kotraž je hakle lětsa w aprylu přićahnyła. Judith, tak wona rěka, chcyše swój swobodny dźeń zaměrnje wužić. Hižo dlěje njebě wjac pućować a so tuž wjeseleše, zo njetrjeba ze mnu žadyn „marathonowy wukon“ zmištrować. Po krótkej rešerši w interneće dojednachmoj so na čaru, kotruž chcychmoj při Bastajowym mosće započeć a w Rathenje skónčić.
Dobra chemija wot spočatka
Sernjany swjeća lětsa prěnje pisomne naspomnjenje před 600 lětami. Rodźeny Sernjančan a dobry znajer stawiznow delanskich wsow Pawoł Rota je někotre stawizniske zajimawostki wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:
Sernjanski Haj
Porno Róžantej a Nowoslicam běchu w Sernjanach swój čas wjacori wjesni rjemjeslnicy znaći. Znaty je tohorunja žiwy lěsk na popołdnišej kromje Sernjan. Łazk ma tajki k ranju a z přimjenom niwowy lěs. W Sernjanach rěka wón jednorje Haj. Wobaj matej samsne stawizny: Stej zbytk a powostank něhdyšeho pralěsa podłu znateje prarěki, za kotruž bě we 18. lětstotku něchtó mjeno Klóšterska woda wunamakał. Blisko jeje žórła w Porchowje tele mjeno njenałožuja. Z erta starych Sernjančanow sym za Haj druhdy prosće kerki rjec słyšał. Kerk pak su najprjedy z jednoho pjenka rosćace šwupicy. Tajkich kerkow je w našim Haju zawěrno tež dosć.
Lěs – hola – haj
Runja Jatřobjej (Jetscheba) swjeća lětsa wjacore hornjołužiske sydlišća 600. róčnicu prěnjeho naspomnjenja. Hobbyjowi historikarjo, wjesni chronisća a domiznowědnicy su ze swojim wobšěrnym dźěłom k tomu přinošowali podeńdźenja zańdźenosće wobchować, zo njebychmy na nje pozabyli. Woni wšitcy smědźa so za swoje wsy – kaž su to tež Brěmjo (Brehmen), Kobjelń (Göbeln), Zdźar (Särchen), Zdźěr (Sdier), Zubornička (Kleinsaubernitz) a mnohe dalše – na samsne wopismo powołać: na register dochodow Budyskeho krajneho bohota za lěto 1419.
Zwučenej dnjej, swoje dyrbizny wotedać, běštej nalěto na Wałporu, 30. apryla, a nazymu na swj. Michała, 29. septembra. Poddanojo mějachu pjenježne dawki a naturalije wotedać, ale tež wojerske słužby běchu po potrjebje žadane. To móhli skowane brónje runje tak być kaž nućene rekrutěrowanja. Wotedawki Jatřobjanow na Wałporu běchu po wšěm zdaću pjenjezy. Wšako žnjowe składy nalěto wjace tak derje pjelnjene njeběchu.
Rentnar a što potom – wuměnkarsku swobodu wužiwać abo wužadanje přiwzać (24)
Někotři njemóža so toho časa dočakać, tamni zaso nochcedźa scyła na njón myslić – na zastup do renty. Kajke maja wuměnkarjo wjesela abo starosće, to ze seriju „Rentnar a što potom?“ bliže wobswětlamy.
Přijědźeš-li z Ralbičanskeho směra do Konjec, skedźbnja će tafla před zachodom prěnjeho statoka naprawo na to, zo je tam „Muzej“. Tuž radlubje pozastanješ. Dźiwaš so, hdyž će mějićel, 75lětny Jakub Šołta, přećelnje serbsce wita a sej chwile bjerje swój z wjele pilnym dźěłom zarjadowany přehlad z mnohimi drohoćinkami zašłosće předstajić.
rjadownja 1/1: Valentin Adam, Albert Baumgärtel, Caspar-Dominik Bejmak, Amadeus Kral, Jonas Meixner, Jan Säuberlich, Paul Wirrig, Miriam Bohotec, Cosima Bušic, Maja Młynkec, Paulina Šibšikec, Jette Steglichec, Marja-Madlena Vickec
rjadowniska wučerka: Andrea Mešerowa
rjadownja 1/3: Benno Bartko, Anthony Böhm, Tim Dzschjedzik, Raphael Frindt, Yannick Glücklich, Niklas Haase, Lorenz Heide, Paul Hiltscher, Domenik Kostroa, Marcel Miersch, Noah Opitz, Lukas Schneider, Oskar Schneider, Darian Tumbew, Bruno Weirauch, Nils Weißbach, Anton Zwickel, Sofie Hahnel, Hanne Nagel, Laura Nuck, Melissa Schäfer, Martina Siegert
rjadowniska wučerka: Annegret Klanowa
Jacob Odamety pochadźa z Ghany. Jako bě hakle 13 lět stary, dósta wón hižo titul „Masterdrummer“. Tón su jemu ludźo w jeho domiznje spožčili.
25. julija je Jacob hósć Worklečanskeho horta był. Jeho hesło je „bubnarić je cyroba duši“. Dźěći su z Jacobom Afriku a Němsku hromadu zwjedli. W sportowej hali je rytmus afriski a europski swět zwjazował. Při tym su dźěći mału rejku nawukli. A wone zhonichu, zo je bubon tradicionalny hudźbny instrument w Ghanje.
Jacob wobdźěli so lětsa ze swojej dźowku na telewizijnym wubědźowanju „Das Supertalent“. Za to jemu dźěći a kubłarki Worklečanskeho horta kruće palcy tłóča. Tekst a foto: Marija Budarjowa