Na knižnej premjerje

w Ludowym nakładnistwje

Domowina wušłeje zběrki „Paternoster 8“ štwórtk,

11. apryla, chcedźa mło­dźi awtorojo

swo­­je při­-

noš­ki w Smo-

lerjec kniharni

předstajić.

P    ředposledni kónc tydźenja w měrcu poda so naš Wudworski folklorny ansambl do treningoweho lěhwa w čěskich Jetřichovicach.

     Wjace hač 60 sobuskutkowacych je so tam na předstejace wustupy přihotowało a nowe reje nazwučowało. Po přijězdźe do hotela a zhromadnej wječeri započachmy z prěnjej połdrahodźinskej probu, při čimž zakłady a znate reje ze swojeho repetoira wospjetowachmy. Tež za nowozestajenu reju ,,Słowjanska ­suita“ pilnje zwučowachmy, štož běchmy hižo dlěši čas na našich stajnych sobotnych probach w Chrósćicach činili. Skupinski dorost nazwučowa w Čěskej dwě nowej a wospjetowaše hižo znate reje. Wječoraj zakónčichmy ze zhromadnym spěwanjom. Na kónčnej probje napinaceho treningoweho lěhwa wšitko wospjetowachmy a dorost a wulka skupina sej nazwučowane kruchi mjez sobu předstajištej. Nětko so ćim bóle na přichodne wustupy w tu- a wukraju wjeselimy. Lawrencija Hawšec

Spočatk februara zetkachu so čłonojo a čłonki młodźinskeje přirady w Budyskim Serbskim do­mje, zo bychu lěto 2019 planowali. Prěnjorjadnje rěčachu tam wo temach a wužadanjach swojich cyłkow a formulowachu přeća a potrjeby. Zo by sej gremij přehlad wo aktualnych temach, planach a zajimach młodźinskich cyłkow a klubow tworił a jim zdobom přiležnosć skićił so mjezsobnje zeznać a sej mysle wumě­njeć, přeprosy přirada sobotu, 23. měrca, na „młodźinski kofej“ do Radworskeho młodźinskeho kluba (hlej 1.stronu). Nimo toho wob­zamknychu, zo ma so tež lětsa zaso wubědźowanje „Přimaj so gratu“ přewjesć, kotrež Partnerstwa za de­mokratiju spěchuja. Tak móža młodostni swoje ideje za akcije hač dosrjedź měsaca hišće zapodać a sobotu, 27. apryla, jury – wobstejaca z čłonow młodźin­skeje přirady – potom w Budyšinje wo dobyćerjach roz­sudźi.

Njepowalna „murja“

pjatk, 29. měrca 2019 spisane wot:

Młodźinske towarstwo so za Serbstwo hori a spěwny wječork wuhotuje

Serbska murja rěka towarstwo, w kotrymž skutkuje jědnaće čłonow, a woni so jara za serbstwo horja. 28. julija 2016 cyłk załožichu. Zo maja samsne před­stawy, to je šěsć młodostnych na swětowym zetkanju młodźiny w Krakowje zwěsćiło, so tak wokoło Pětra­ Dźisławka zhromadźiło a so jako Serbska murja zjednoćiło.

Do swojeho běrowa Serbskich Nowin w Budyšinje běch sej třoch z nich na rozmołwu přeprosył: 19lětneho Michała Donata z Chrósćic – studenta matema­tiki w Lipsku –, Mateja Marka z Noweho Łusča, tohorunja Lipšćanskeho studenta matematiki w samsnej starobje. Třeći bě 18lětny Pětr Dźisławk z Chasowa, kiž je „před krótkim wojak był“ a do toho abituru­ na Serbskim gymnaziju złožił.

Přirodu potomnikam zachować

pjatk, 29. měrca 2019 spisane wot:

Felix Höhne angažuje so w biosferowym rezerwaće Hornjołužiska hola a haty jako juniorski ranger

Mórska łastojčka móže hač do 21 000 kilometrow wob lěto lećeć. „Wona zdokonja čaru wot sewjerneho k južnemu čopej a leći bjez přestawki. Wona samo při lětanju spi“, powěda Felix­ Höhne a so sam dźiwa. 15lětny šuler­ 9. lětnika Łazowskeje wyšeje šule čita we wěcnych knihach rady wo ptačkach. Hišće radšo pak wotkrywa sej jich swět wonka w přirodźe. W dźěłowym zjednoćenstwje „Juniorscy rangerojo“ pod nawodom Lorenza Richtera a Herberta Schnabela w Bjedrichečanskej (Friedersdorf) přirodoškitnej staciji w no­šerstwje biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty so wón ze wšeho spočatka angažuje. AG začuwa wón jako wurunanje k šuli a přećelam kaž tež jako wočerstwjenje. Bjedrichečanska AG Juniorscy rangerojo je dźěl zwjazkoweho projekta ze samsnym mjenom. Spěchowanje a podpěru dóstawaja wot towarstwa EUROPARK Němska.

Sernjany swjeća lětsa prěnje pisomne naspomnjenje wsy před 600 lětami. Rodźeny Sernjančan a dobry znajer stawiznow delanskich wsow Pawoł Rota je někotre stawizniske zajimawoski wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:

Najstarše statokowe powěsće

Znate stawizniske powěsće ze Sernjan započinaja so 1419 z prěnim pisomnym naspomnjenjom wsy. Wěsće je wjes starša a z njej knježi dwór. Tola staršich powěsćow drje so ani nadźeć njetrjebamy. Jenož tajke z pozdźišich časow so namakaja, byrnjež najprjedy tež spore byłe. Někotre najstarše powěsće wo Sernjanskich statokach sym zwuběrał.

Slědźer w cyrkwinskich knihach ewangelskeje wosady w njedalokim Wóslinku je mi přećelnje podał tole:

15.05.1685 wěrowanaj Jan Weclich, młynski w Sernjanach, syn młynka Handrija Weclicha w Porchowje, a Marja Matješkec, dźowka njeboheho Maćija Matješki, młynka w Reichenau.

Jutry začuwać

pjatk, 29. měrca 2019 spisane wot:

Wosebita wustajeńca Serbskeho muzeja

Jedyn z hišće žiwych nałožkow je nošenje kmótřiskeho dara, najčasćišo su to debjene jejka a kmótřiska całta.

Słódna wóń skapaleneho horceho pčolaceho wóska kóždemu znajmjeńša trochu wersěrowanemu wopytowarjej Budyskeho Serbskeho muzeja tele dny přeradźa: Tu najskerje jejka debja. Čemuž tež woprawdźe tak je: Na Hrodźe sprjewineho města wotměwa wustajenišćo, podpěrane wot Spěchowanskeho kruha za serbsku ludowu kulturu, prawidłownje kónctydźensce hač do 14. apryla dźěłarnički, na kotrychž so zajimcy pod fachowym nawodom z tradicionalnej techniku wóskowanja a bosěrowanja zeznajomjeja. W rjemjeslnisce hišće naročnišim škrabanju móža so zmužići po jutrach, dokładnje 27. apryla, na samsnym městnje wuspytać, při čimž wosebje wožiwjenje historiskich mustrow w srjedźišću steji.

China, Indiska, Kenia a Sri Lanka – ni­hdźe na swěće telko čaja njeplahuja kaž w tychle krajach. Hladamy pak na kón­činy swěta, hdźež najwjace čaja wupija, lisćina cyle hinaša wupada. Na čole steji mjenujcy kónčina, kotruž w prěnim wokomiku drje lědma štó z čajom zwjazuje, byrnjež tam mnozy z nas najskerje samo hižo jónu byli. Je to Wuchodna Friziska, hdźež po ličbach Němskeho čajoweho zwjazka z lěta 2016 wob lěto 300 litrow čaja na wosobu wupija. Telko kaž nihdźe druhdźe na swěće. Je to nimale jědnaće króć telko kaž přerěznych 28 litrow po cyłej Němskej.

Na jutrowne wiki sej dojěć

pjatk, 29. měrca 2019 spisane wot:
Fota: SN/ Hanka Šěnec

Debjenje jejkow je w Ser­­bach kruty wobstatk ju­trownych přiho­tow. Tomu je za­wě­sće tež pola was tak, abo?

Kóž­de lěto wot­měwaja so we Łužicy tuž mnohe ju­trowne wiki. Před dwě­maj tydźenjomaj běchu tajke w Budyšinje, hdźež je zaso tójšto ludźi přišło. Mjez nimi bě znowa wjele mło­dych swójbow, kotřiž wužiwachu składnosć, wuměłcam přez ramjo hladać a so sami w de­bje­nju jejkow wuspytać. Hdyž rjane ju­trowne ­­jejka widźiće, maće za­wěsće tež ­lóšt tajke debić. Ni­­maće-li doma žaneje při­ležno­sće za to, je dosć druhich móž­no­sćow. Tónle kónc tydźenja mó­žeće sej na jutrowne wiki we wokolinje do­jěć. Tajke za­rjaduja we Wojerow­skej Łužiskej hali. Zdobom poskići Serbski muzej w Bu­dyšinje wjacore terminy debjenja jejkow. Tam móžeće sej zdobom lětušu jutrownu wu­stajeńcu wob­hladać. Bianka Šeferowa


Fota: SN/Maćij Bulank

Serbske dźěćace dźiwadło NSLDź pokazuje nětko swoju nowu hru „Mały Muk“. Dźewjeć šulerkow a třo šu­lerjo bajku Wil­helma Hauffa předstajeja. Na prašenje Franca Klima­na, kiž hłowneho rjeka krucha hraje, hač chcedźa sej při­hla­dowa­rjo mło­dych dźiwa­dźelnikow wob­hla­dać, ­byr­njež sta­wiznu hižo zna­li, su wo­pyto­warjo na premjerje wótře wot­­mołwili: „Haj!“

A nadobo su wšitcy zhromadnje w orienće, dokład­nje wosrjedź přewšo stareho města Damaskusa. Na ba­­za­rje pyta Mały Muk za dźěłom. Knjeni Awazijowa jeho słužbu rady wužiwa. Wón ma so wo jeje kóčce starać a jej wšěd­nje snědań přihotować. Nažel pak njeje wona ru­nje­­won luba a přećelna žona. Nawopak, wuklu­kuje Muka a jemu ani jeničkeho swobodneho dnja nje­dowoli! Młody rjek chce swoje dźěło tuž wupowědźić, dokelž by jara rady swjedźeń wulkeho sultana dožiwił. To wšak so jemu tež radźi – ale lózyska knjeni Awa­zijowa so jemu město ze mzdu jeno ze stary­mi črijemi a křiwym kijom dźakuje. Nimo toho smě sej Muk jeje ­sta­reho psa Alija sobu wzać. Srjedź nocy w pu­sći­nje pak počina tón nadobo rěčeć ...

nowostki LND