Biowotpadki so palili
Serbske Pazlicy. Z dotal njeznateje přičiny je so wčera rano w Serbskich Pazlicach sudobjo za biowotpadki paliło. Prjedy hač wohnjowa wobora přijědźe, so plastowe sudobjo nimale dospołnje wotpali. Płomjenja přeskočichu na pódla stejacu čornu tonu a zdźěla tež na skład palneho drjewa. Kelko škody při tym nasta, njeje hišće znate.
Biskopicy (UM/SN). Srjedź awgusta maja so wottorhanske naprawy za přichodny stacionarny hospic w Biskopicach zahajić. To zdźěli jednaćel předewzaća Křesćanski hospic wuchodneje Sakskeje (CHO) Stephan Wilinski na naprašowanje. W druhim połlěće 2019 chcedźa po Ochranowje druhe tajke zarjadnišćo w Hornjej Łužicy wotewrěć. Wone ma potom městno cyłkownje dwanaće wobydlerjam skićić.
Wosebite zetkanje oldtimerow maja kóžde lěto w Slepom. Tam pak njepokazuja awta najwšelakorišeho razu, ale cyle wěste mopedy, kotrež hewak na dróze lědma hišće wuhladaš.
Slepo (FAG/SN). Za lubowarjow starych mopedow bě minjena sobota w Slepom wulki dźeń. Tamniše towarstwo SR2-brigada Slepo ze swojimi 17 čłonami, kotrychž nawjeduje je Mike Besch, bě na dźesate zetkanje mopedow typa SR1 a SR2 přeprosyło. Nimale sto jězdźerjow w starobje 16 hač do 69 lět so tam na 35 kilometrow dołhej wuprawje wobdźěli. Woni móžachu připołdnju lědma dočakać, zo so spektakularna jězba po Slepjanskej wosadźe započnje. Čara wjedźeše přez Lěsk, Dźěwin, Brězowku, Trjebin, Miłoraz, Mułkecy a Rowno wróćo na Slepjanske swjedźenišćo. Podłu čary přihladowaše wobdźělnikam wjele ludźi, kotřiž mopedy wobdźiwachu a wóń bencina do so srěbachu. Do toho wobdźělichu so mopedisća na Božej słužbje z fararku Jadwigu Malinkowej.
Pančicy-Kukow (SN/JaW). Cistercienski klóšter Marijina hwězda w Pančicach-Kukowje ma nowu abatisu. To zdźěla klóšter na swojej internetnej stronje. Tak wotpowěduje konwent postajenju generalneho abta cisterciensow Maura-Giuseppy Leporija, po lěće přechoda nawodnistwo klóštra znowa wobsadźić.
Sotry konwenta su wčera popołdnju pod nawodom generalneho abta Leporija Gabrielu Hesse za nowu načolnicu wuzwolili. Generalny abt ju w zastojnstwje wobkrući, dowěrjejo jej nawodnistwo klóštra. Sotra Gabriela je 44. abatisa a naslěduje Philippu Kraft, kotraž bě loni w aprylu načolnistwo klóštra po pjeć lětach skutkowanja jako nawodnica złožiła a zdobom rjad cistercienskow cyle wopušćiła.
Nowy wotrjadnik w SI
Budyšin. Dr. Friedrich Pollack nawjeduje wot spočatka měsaca wotrjad za kulturne wědomosće w Budyskim Serbskim instituće (SI). Wo tym informuje slědźenišćo w nowinskej zdźělence. Rodźeneho Kamjenčana su na pjeć lět do zastojnstwa powołali. Pollack je w Lipsku stawizny srjedźo- a nowowěka, sociologiju kaž tež komunikaciske wědomosće studował, na serbsku temu promowował a dźěła hižo někotre lěta w SI.
Žiwu inkluziju sylnić
Zhorjelc. Inkluzija je čłowjeske prawo, kotrež zdobywa sej čłowjek z porodom. To je sakska statna ministerka za wědomosć a wuměłstwo dr. Eva-Maria Stange (SPD) sobotu na 4. kongresu wo inkluziji w Zhorjelcu zwurazniła. Wona potwjerdźi, zo je we wobłuku wysokich šulow jědnaće procentow studowacych, kotřiž ćerpja pod studij wobćežowacym handicapom.
Srědk přećiwo skórnikej wuwili
Wulka Dubrawa (HN/SN). Dwaj jubilejej stej přičina, zo přichodny kónc tydźenja we Wulkej Dubrawje wulce swjeća. Tam spominaja na 675. róčnicu prěnjeho pisomneho naspomnjenja wsy a na 20lětne wobstaće partnerstwa z pólskej gmejnu Nowogrodziec. W jednotliwych wsach Wulkodubrawskeje gmejny běchu w zašłosći časćišo wjetše swjedźenje organizowali, kaž na přikład Holanski swjedźeń w Komorowje. Nětko je potajkim hłowna wjes sama na rjedźe. A tam su sej wjele předewzali.
Přichodna sobota steji cyle w znamjenju sporta. Program wopřijima kehelersku dypkowu hru prěnjeho mustwa muži, koparske hry młodźiny a muži, pjasćobul a blidotenis. Nimo toho poskića najwšelakoriše zaběry za dźěći. W 13 hodź. wotewru we wodowej wěži wustajeńcu wo stawiznach Wulkeje Dubrawy, kotruž je spěchowanske towarstwo Margarećineje hěty zestajiło. Cyły dźeń předstaja so wjesne towarstwa kaž tež hosćo z pólskeje partnerskeje gmejny. Wječor přizamknje so swjedźenske zarjadowanje z rejemi w stanje.
Budyšin. Składnostnje dnja špatnje widźacych poskići Muzej Budyšin zajutřišim, srjedu, wosebite dožiwjenje. Špatnje widźacy a slepi změja we wobłuku wosebiteju wodźenjow składnosć, wubrane objekty přimnyć a je na te wašnje spóznać. Wodźeni započnjetej so w 10 a 13 hodź. Zastupny lisćik do muzeja płaći regularnje 3,50 eurow. Wšitcy špatnje widźacy zajimcy móža so za potuńšeny zastup 2,50 eurow na wodźenju wobdźělić. Wobmjezowaneje kapacity dla chcedźa špatnje widźacym prěnjorjadnje wobdźělenje zmóžnić.
Zabyte znowa wotkryć
Kolesowar smjertnje znjezbožił
Zhorjelc. Tragiske wobchadne njezbožo sta so sobotu wječor při Bartonjanskim jězoru pola Zhorjelca. Kaž policajska direkcija zdźěli, jědźechu tam třo kolesowarjo na puću horu dele. Při tym so dwaj z nich wotboka dótknyštaj, na čož wobaj padnyštaj. Mjeztym zo so 57lětny muž jenož tróšku wobodrě, so jeho 51lětny přewodźer ćežko zrani. Byrnjež jeho wožiwić spytali, je wón hišće na městnje njezboža wudychał.