Nowa słuchohra nastawa

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Lubij (SN/bn). Wosrjedź lěća nastawaja nahrawanja za hodowny čas wobjednawacu słuchohru. Předłoha produkcije je loni w Ludowym nakładnistwje Domowina wušła kniha Dorotheje Šołćineje „Jank a Majka w njebjesach“. Pod režiju dramaturgowki a zastupjerki intendanta za serbske dźiwadło Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła Madleńki Šołćic. Za scenarij trěbnu adapciju je zhromadnje z lektorku LND Weroniku Žurowej tohorunja Dorotheja Šołćina zdźěłała. Tele dny staj Marta Měrćinkec a Beno Škoda hłownej róli titulneju rjekow natočiłoj.

Techniski nawod w Lubijskim studiju Farmhouse OnAir wukonja zwukowy inženjer Matthias Bogner. Přichodnje chce so wón wo to starać, zo teksty zbywacych charakterow nahrawaja. Tutym figuram spožča profesionalni hrajerjo NSLDź Ma­rian­ Bulank a Měrko Brankačk, dźiwa­dłowa pedagogowka Julija Jankowscyna kaž tež ze serbskeho jewišća znata Andreja Bulankowa swój hłós.

Jan Bjedrich Langa

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:
Duchowny Jan Bjedrich Langa-młody zemrě dźensa před 250 lětami w Njeswačidle w 33. lěće žiwjenja jako diakon. Narodźił bě so 12. meje 1738 we Wósporku farskej swójbje Jana Bjedricha Langi. Jeho mać Johana Zuzana bě dźowka fararja ­Jana Gotttrauwa Běmarja w Budestecach. Wuchodźiwši Budyski gymnazij, hdźež bydleše pola swojeho kuzenka Jana Gotthelfa Běmarja, studowaše Langa w Lipsku teologiju. Wot lěta 1760 do 1764 bě domjacy wučer pola ­Łahowskeho zemjana. 28. měrca 1764 zapokazachu jeho jako diakona w Njeswa­čidle, hdźež bě Wolfgang swobodny knjez von Riesch patron wosady. Z pjera Langi su někotre knihi k cyrkwinskej historiji, 1767 ćišćane. Wudał bě tute spisy k 50. róčnicy wobstaća Serbskeho prědarskeho towarstwa w Lipsku, kotremuž wón přisłušeše. Langa by zawěsće hišće tójšto ­za Serbow a naše pismowstwo zdokonjał, njeby-li tak zahe na prawdu Božu wotešoł. Manfred Laduš

Dešno (mih/SN). W nowej wosebitej ­wustajeńcy Dešnjanskeho Domizniskeho muzeja nańdźeš wot předwčerawšeho wotmołwu na prašenje, što so za „módrej póndźelu“ abo słowom „womódrić“ chowa. Pokazuja tam dźěle drasty z módroćišća, z kotrehož mustrow hižo widźiš, do kotreho drastoweho regiona wone słušeja. Wustajene pak su runje tak modle, z kotrymiž mustry na módrobarbjeny płat přinjesu. Kombinowane su tele eksponaty ze serbskej drastowej modu moderny. Wšako módroćišć jeno za narodnu drastu njepředźěłuja, ale tež za přewšo moderne wudźěłki. Kak su z Łužicu wusko zwjazany płat na moderne wašnje předźěłali, wo tym swědča w nowej wosebitej přehladce mnohe rjane designerske kruchi. Wobdźiwać móžeš jeansy z módroćišća, rubjane šaty z módroćišćowej kromu a wjele wjace. Na wustajenych fotach je zwobraznjene, kak módroćišćer při dźěle postupuje.

Franc Rajš

póndźela, 13. julija 2020 spisane wot:
10. julija 2000 zemrě diplomowy wučer, awtor a nowinar Franc Rajš w Budyšinje. W delnjošleskim Trachenbergu (Żmigród) bě so wón 16. oktobra 1925 narodźił. Jako wójnski jaty w Čěskej nawjaza zwiski k Domowinje a přesydli so 1948 do Wojerec. Na Serbskim wučerskim wustawje w Radworju sej serbšćinu jara derje přiswoji a sta so z wuznawacym swěrnym Serbom. Wučerješe w Čornym Chołmcu, bě šulski direktor we Wulkich Ždźarach a woženi so 1955 ze serbskej wučerku z Mješic. Dale běše šefredaktor „Serbskeje šule“, nawoda a šeflektor wotrjada za serbske wučbnicy a 1958 prěni načolnik LND. Něhdźe 400 knihow a wučbnicow LND w jeho zamołwitosći wuda. Wot lěta 1951 do 1965 bě wón čłon Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny, tři lěta hłownohamtski sekretar zwjazkoweho předsydstwa za kulturu a kubłanje. Skutkowaše we wotrjedźe serbske šulstwo Akademije pedagogiskich wědomosćow NDR, jako archiwar Noweje doby a sekretar Instituta za serbski ludospyt. Spisa něhdźe 20 přiručkow a wučbnych brošurow, 1987 knihu „Stawizny Domowiny we słowje a wobrazu“ a „Serbske towarstwa hač do lěta 1937“. Manfred Laduš

Zjězd Serbow z Wilhelmom Pieckom

pjatk, 10. julija 2020 spisane wot:

Wot 8. do 10. julija 1950 bě Budyšin ­hosćićel třidnjowskeho Zjězda Serbow, na kotrymž so něhdźe 150 000 ludźi wobdźěli. Ličba wšak dopokazuje, zo njeběchu jeno Serbja přichwatali, ale zo běchu wjetšina hosći Němcy z Łužicy. Na němskim plakaće, kotryž za wopyt zjězda wabješe, steješe tuž w němskej rěči: „Kulturne zetkanje Serbow w znamjenju Nacionalneje fronty“. Plakat ry­sował bě Měrćin Nowak-Njechorński. Na nim widźeć běchu młoda Serbowka we Wojerowskej drasće z młodym pioněrom, starši Serb z typiskej čapku z přityknjenymi kwětkami a pachoł z mejskej žerdźu. Zjězd Serbow organizowała je narodna organizacija Domowina zhromadnje z Nacionalnej frontu.

Myto Büchnera Elce Erb

srjeda, 08. julija 2020 spisane wot:

Darmstadt (SN/at). Lyrikarka a basnica Elke Erb je lawreatka Georga Büchne­roweho myta 2020, najwuznamnišeho němskeho literata. Swój rozsud za 82lětnu, kotruž bě za čas NDR tež stasi wob­čušlała, wozjewi wčera Darmstadtska Akademija za rěč a basnjenje.

Erb ma tež poćah k Łužicy: Wona słušeše ze swojim mandźelskim Adolfom Endlerom, Kitom Lorencom a Heinzom Czechowskim wot lěta 1970 k małej koloniji basnikow we Wuježku pola Bukec, zo bychu w móžnej najwjetšej distancy k oficialnemu kulturnemu žiwjenju socialistiskeho stata žiwi byli a basnili.

Budyšin (SN/bn). Činohrajne studijo Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła je swoju inscenaciju „Greta“ njedźelu dru­hi a zdobom posledni raz w serbšćinje před­stajiło. Dalše, lětušu hrajnu dobu NSLDź zakónčace předstajenje budźe 2. awgusta, potom w němskej wersiji. Wot Lu­biny Hajduk-Veljkovićoweje zeserbšćeny kruch Daniela Rattheija wěnuje so fenomenej „Fridays for future“, při čimž su elewojo Maria-Helena Bretschneiderec, Katja Hrjehorjec a Clemens Bobka pod nawodom Ralfa Hensela łužiski aspekt do jednanja zapřijeli. Dalša runina wobswětla ćeže młodostnych w puberće mjez sobu, z wučerjemi kaž tež ze staršimi.

Na slědach přirodospytnikow

póndźela, 06. julija 2020 spisane wot:
Budyšin (SN). Lěta trajace njesprócniwe dźěło bywšeho lektora Ludoweho nakładnistwa Domowina Jana Krala je wunjesło w LND předležacu knihu „Zelena radosć“. Awtor podawa so na slědy při­rodospytnikow, kaž su to Hadam Bo­hu­chwał Šěrach, Michał Rostok, Jan Bohu­wěr Mučink, Michał Awgust Kral, Jan Laras­, Korla Bohuwěr Šěca, Jakub Nowak­-Horjanski, Měrćin Kral, Jakub Lorenc-­Zalěski a Julius Korla Emil Riota. Zhladowanja Jana Krala na přirodu su toho­runja do nowostki zapřijate.

Budyšin (CS/SN). Handrij Henčl je spěwar Serbskeho ludoweho ansambla, wuznawa pak so tež z dudami, kotrež wón wobknježi. A to nic jenož jedne, ale hnydom wjacore družiny. Nimo serbskich wulkich a małych dudow – měchawy a měchawki – hraje Henčl mjez druhim tež na šotiskich highlandskich dudach, wón wobknježi němsku pastyrsku pišćałku a wulku němsku měchowu pišćałku. Cyłkownje sydom instrumentam je Handrij Henčl na njedźelnym koncerće pod hesłom „Kóždom ludej swojej dudy“ w Budyskim Serbskim muzeju zaklinčeć dał. Při tym rozłoži něhdźe 50 zajimcam wosebitosće jednotliwych dudowych typow a z kotrymi ćežemi maš so bědźić, chceš-li na nich hrać.

Budyšin (CS/SN). Tónle wječor měješe wšitko, štož sej za lětnju nóc přeješ: miłe temperatury, wulkotne chowanje słónca kaž tež słódnu kapku před jónkrótnej kuli­su Budyskeho stareho města. A k tomu hišće předstajenje z modernej reju, recitaciju a hudźbu, poskićane wot Serbskeho ludoweho ansambla. Z programom „Klinčace nócne fantazije“ je SLA wčera nanuzowanu přestawku zakónčił a so publikumej znowa předstajił. Maksimalnje 90 hosći je w barje „Sundowner“ pod Röhrscheidtowej bastu dowolenych. Publikum bě zahorjeny wo poskitku kwarteta smyčkarjow Cordophone z Betti­nu Witke, Matthiasom Reichelom, Arturom Malinowskim a Helfriedom Knopsmeierom. Tež serbske husle a hus­lički su zapřijeli.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND