Filmowy festiwal Nysa (NFF) so lětsa tuchwilu płaćiwych wobmjezowanjow pandemije dla w meji njewotměje. Nětko je jón zarjadowace towarstwo Kunstbauerkino nowy termin připowědźiło. Tradicionalne zetkanje łužiskich filmowcow pak potrjechene njeje.
Wulke Hendrichecy (SN/bn). „Přećeljo a přećelki filma a fanojo kina w Němskej, Pólskej a Čěskej njetrjebaja so festiwala lětsa dospołnje wzdać. Wot 24. do 27. septembra chcemy, dalokož wobstejnosće to potom dowola, trochu přikrótšenu wariantu wuhotować“, zdźěli za zjawnostne dźěło NFF zamołwity Michael Lippold. Město tydźenja chcedźa swjedźeń nazymu w běhu štyrjoch dnjow zwoprawdźić. Redukowany program ma mjez druhim wubědźowanja wo najlěpše hrajne, dokumentarne a krótkofilmy, mytowanje dobyćerjow z „Rybičkami Nysy“, fokusowy rjad „Films for Future“ kaž tež bliže njewopisane ramikowe zarjadowanja wopřijeć. Přinoški chcedźa wospjet na wjacorych hrajnišćach třikrajoweho róžka pokazać. „Hač smě potom tež publikum přez mjezy, wšak dźensa hišće prajić njemóžemy.“
Budyšin (SN/bn). „Prawo na swójskim wobrazu“ bě hesło wčerawšeho zhromadneho webinara policajskeje direkcije Zhorjelc, ludoweje uniwersity Wojerecy a Budyskeje wotnožki Sakskeho wukubłanskeho a wupruwowanskeho kanala. Něhdźe 30 wobdźělnikow sćěhowaše na internetnym seminaru přednošk hłowneho policajskeho mištra Daniela Hänscha, powołansce zaběraceho so z prewenciju na polu digitalnych medijow.
Centralne prašenje webinara bě, komu fotografija słuša a štó smě koho pod kotrymi wobstejnosćemi docyła fotografować a wobraz ewentuelnje wozjewić. „Zasadnje je kóždy fotograf mějićel swojeje twórby. Za priwatnu potrjebu smě kóždy w zjawnym rumje podawki dokumentować. Wobsteji-li wotpohlad, wobrazy na někajke wašnje zjawnje spřistupnić, je wurazna, najlěpje pisomna dowolnosć portretowanych wosobow trěbna.“
5. meje před 75 lětami wudyri w čěskej stolicy Praha zběžk přećiwo němskemu wójsku a zarjadow okupantow w tak mjenowanym protektoraće. Hižo dny do toho dóńdźe we wšelakich městach Čěskeje, kaž w Železnym Brodźe, Novej Pace a Nymburku k zběžkam. 3. meje wobsadźichu partizanojo ze srjedźočěskich lěsow Beroun a Příbram. 4. meje zběhnychu so dźěłaćerjo Škoda-fabrikow w Plznje a Kladnom a wuwołachu tam swobodnu Čěskosłowaksku. Hižo 4. apryla 1945 wutworichu w słowakskich Košicach knježerstwo Čechow a Słowakow z lěwicarskim socialdemokratom Zdeněkom Fierlingerom jako ministerskim prezidentom, a Edvard Beneš wróći so jako prezident z Londona do Košic.
Na premjernym swjedźenju krucha „Greta“, w kotrymž je jako jedyn z třoch elewow činohrajneho studija Budyskeho NSLDź sobu hrał, njeje so Clemens Bobka hižo wobdźělić móhł. Jewišćo wopušćiwši je direktnje do Berlina jěł. Wšako měješe na tamnišej Uniwersiće wuměłstwow nazajtra wot ranja rozsudne 3. koło pruwowanja za dźiwadźelenje. Samo jeho pruwowanski termin su serbskeje premjery dla přesunyli. Dźeń na to bě jasne, zo je wón mjez tymi dźesać wuzwolenymi, kotrychž tam wot 1. apryla za načasne dźiwadło wukubłuja. „Bě to cyle emocionalny wokomik, jako swoje mjeno na lisćinje wuhladach“, měni 19lětny. Zdobom je to jónkrótnosć w stawiznach činohrajneho studija, zo dźiwadłowa šula elewu wosrjedź časa wotwabi.
Marce dari mi Ludmila Jelinková, dźowka něhdyšeho generalneho sekretara Serbsko-łužiskeje narodneje rady Jurja Cyža, kotruž wopytachmoj z mandźelskej před lětomaj blisko Prahi. Stej to marce, kotrejž měještaj jeje staršej při sebi, jako Čerwjena armeja 27. apryla 1945 jeju a dalšich z přepytowanskeje jatby Volksgerichtshofa w Podstupimje wuswobodźi. Za hrózbnu a nječłowjesku nacionalsocialistisku justicu běchu jeći jenož čisła, nan Jurij dósta kulojtu metalowu marku ze zastancowanej ličbu 172 a mać Marja (Marka) 194. W poslednim wokomiku, po spěšnym postupowanju sowjetskeje fronty, buštaj wonaj wumóženaj, po tym zo běchu jeju 20. apryla w jednanju w sydarni před 6. senatom Volksgerichtshofa na Kaisera Wilhelmowej 8 w Podstupimje zasudźili: Jurja Cyža k smjerći a Marku Cyžowu k wosom lětam jastwa. Wotprawjeny Jurij Cyž na zbožo njebu, dokelž běchu zasudźenych nacionalsocialistiskeje justicy na druhich městnach wotprawjeli, a fronta steješe před městom.
Jako so 1. sakska krajna wustajeńca „Čas a wěčnosć“ w lěće 1998 w klóštrje Marijinej hwězdźe wotmě, dojědźech sej zhromadnje ze swojimaj kuzinomaj Bärbel a Moniku – wobě stej wyšej studijnej radźićelce z najhłubšeho zapada Němskeje, kubłanej, pobožno-katolskej a wobrotnej – do Pančic. Wuhladawši prěnju dwurěčnu nadróžnu taflu so mje Bärbel wopraša, hač smy hižo w Pólskej. Ně, w Serbach. Aha – Spočatk to kubłanskeje jězby, w kotrejež wobłuku zamóch žonomaj ze zapada jako wuchodny Němc wo skerje njeznatym bliskim kraju rozprawjeć.
Na to so dopomnich, jako wzach tele dny wćipnje „dokumentarisku awtobiografiju“ Benedikta Dyrlicha do ruki. Awtor, hač do lěta 2011 šefredaktor Serbskich Nowin, je mi dołhi čas stajnje pozbudźowacy a w datym padźe tež bojowniski kolega. Jeho nětko wozjewjene dopomnjenki započinaja so 1964 w Nowej Wjesce, hdźež je so 1950 do swójby małoratarja narodźił a hdźež je hač do časa młodosće tež bydlił.