Choćebuska wotnožka Rěčneho centruma WITAJ chce klětu dalšich zajimcow za swoje zarjadowanja zdobyć, wosebje młodostnych, kubłarjow a wučerjow.
Choćebuz (SN/MiR). Na Choćebuski RCW čaka přichodne lěto cyły rjad naročnych nadawkow. Mjez druhim nastanu tam dalše nowe wučbne srědki, husto w ko-operaciji z dźěłanišćom ABC. „Přichodnje ma wuńć gramatiska přiručka. Wažne tež je, zestajeć wučbnicy za wuknjenje delnjoserbšćiny jako cuza rěč“, rozłožuje nawoda zarjadnišća dr. Viktor Zakar. „Dalši tajki projekt je wuwić nowu fiblu, dźěłowu knihu k alfabetizowanju w delnjoserbskej rěči.“ Dale a bóle starać chcedźa so sobudźěłaćerjo RCW wo to, serbsku bilingualnu wučbu a wučbu serbšćiny jako cuzu rěč na Choćebuskim Delnjoserbskim gymnaziju a na zakładnych šulach sylnić.
Wotrow (jb/SN). Kóžde druhe lěto nazwučuja wuknjacy Šule Ćišinskeho Pančicy-Kukow adwentny koncert, zo bychu jón krótko do hód staršim, wowkam a dźědam, bratram a sotram kaž tež dalšim přiwuznym předstajili. Runja zašłym razam přewjedźechu tónle koncert minjenu njedźelu we Wotrowskej cyrkwi. Mnozy šulerjo a swójbni su přichwatali, a tak bě Boži dom kopaty połny.
Njebjelčicy (SN/JaW). Iniciatiwa Serbski sejm chce kubłansku a kulturnu awtonomiju Serbow. To wuchadźa z medijoweje zdźělenki, w kotrejž připowědźeja iniciatiwnicy prěni serbski kubłanski wjeršk. A tón ma so 14. januara 2017 w Budyskim Kamjentnym domje wotměć.
Za přičinu, awtonomiju docpěć, ma iniciatiwa „dramatiski spad wšědneho nałožowanja serbskeje rěče“ a jeje nimoměry wulku „wažnosć jako identitu tworjacy stołp našeho ludu. Njesměmy so dlěje komdźić, wosud serbskeho zhromadźenstwa runje w tymle wobłuku sami postajeć.“.
Wjeršk ma być składnosć, njedostatki mjenować, mysle polěpšenja předstajić a puće rozrisanja formulować. Zajimcy móža tuž hižo swoje pozicije organizatoram pod připósłać. Jako nastork do diskusije předleži poziciska papjera předsydy Drježdźanskeho towarstwa Stup dale dr. Handrija Kluge. Do diskusije na wjeršku zapřijeć chcedźa sejmikarjo wšelakorosć nahladow wšěch potrjechenych, nimo dźěći mjez druhim tež staršich, wučerjow, šulskeho towarstwa a Domowiny.
Nadrobniše informacije:
Medijowa zdźělenka Serbski sejm.pdf
Positions-Papier_Pädagogen_Deutsch.pdf
Załožba za serbski lud spěchuje hač do kónca lěta 2018 wosom projektow digitalizacije. Za to maja hišće nimale dwaj milionaj eurow, informujetej naměstnica direktora Załožby za serbski lud Michaela Mošowa a zamołwita sobudźěłaćerka za nałožowanje serbskeje rěče w nowych medijach Maria Untchowa. Sumu dźěla sej Zwjazk z 255 000 a Swobodny stat Sakska z 250 000 eurami wob lěto kaž tež Kraj Braniborska z 89 000 eurami na lěto 2017 a 72 000 eurami na 2018.
„Serbski Budyšin“
Z cyłkownje sydom lětsa zapodatych projektow, serbšćinu digitalizować, załožba jenički spěchuje. Je to online-projekt „Serbski Budyšin“, přewodnik po sprjewinym měsće k serbskim stawiznam. Zapodał bě jón Bosćij Benada. Kóšty: 58 000 eurow hač do lěta 2018. (Spěchowanje jednotliwych projektow namakaće w pódlanskej tabulce.) Na naprašowanje k aktualnemu stawej so Budyšan njewupraji. „Projekt je w procesu“, bě jenički komentar.
Kontrola a korpus
Mjeno projekta | spěchowanje 2016 | spěchowanje 2017 | spěchowanje 2018 |
Prawopisna kontrola za hornjoserbšćinu | 40.700 € | 60.500 € | 11.000 € |
Prawopisna kontrola za delnjoserbšćinu | 44.000 € | 69.760 € | |
Wutwar referencneho korpusa načasneje hornjoserbšćiny | 33.000 € | 33.000 € | |
Wutwar referencneho korpusa načasneje delnjoserbšćiny | 33.000 € | 33.000 € | |
Słownikowa app „Prawje pisać“ | 6.000 € | ||
Serbšćinu online wuknyć hornjoserbsce | 185.158 € | 225.727 € | 250.085 € |
Serbšćinu online wuknyć delnjoserbsce | 66.925 € | 66.925 € | |
Digitalny wučbny material „Digital – krok po kroku“ | 250.445 € | 137.048 € | 137.983 € |
Koncept za serbsku digitalnu biblioteku | 8.000 € | 11.000 € | |
Awdijopřewodnik za dźěći; Budyski Serbski muzej | 21.860 € | 20.000 € | |
„Serbski Budyšin“; přewodnik po měsće k serbskim stawiznam | Array 12.710 € | 21.664 € | 23.000 € |