Drježdźany (SN/MiR). W Budyskej wotnožce sakskeho krajneho zarjada za šulu a kubłanje LaSuB pytaja dale za wučerjemi. Wšako je na statnych šulach w Hornjej Łužicy hišće tójšto městnow za wučerjow njewobsadźenych. Za region w zamołwitosći LaSuB je aktualnje wjace hač 200 městnow swobodnych. Dotal njeje so ani třećina zajimcow za nje přizjewiła. Byrnjež so wuměnjenja za wuwučowanje na šulach polěpšili, pytaja młodźi wučerjo skerje za móžnosću we wulkich městach, kaž w Drježdźanach a Lipsku, wuwučować. Tomu wotpomhać chce Sakske ministerstwo za kultus (SMK) z online-portalom LEO.SAX. Kaž SMK zdźěli, je so poradźiło po tymle puću dotal w Sakskej 5 000 nowych wučerjow přistajić. „Online-portal nas přewšo derje při zwoprawdźenju wšelkich programow a paketa naprawow sakskeho knježerstwa k zdobywanju wučerjow podpěruje“, rjekny sakski statny minister za kultus Christian Piwarz (CDU), „chcemy postupować zhromadnje ze statnej kencliju Sakskeje a dale wuwiwać portal kaž tež digitalizaciju postupowanja zarjadnistwa.
Choćebuz (SN). Po tym zo běchu minjene tydźenje swoje zakónčace pruwowanja wuspěšnje absolwowali, su minjenu srjedu 50 wuwučenym fachowym dźěłaćerkam a dźěłaćerjam Łužiskeje Energijoweje a hórnistwoweje AG a Łužiskeje energijoweje milinarnje AG (LEAG) k startej do powołanskeho žiwjenja gratulowali. Po dwulětnej přestawce korony dla sta so to tónraz zaso we wobłuku swjatočneho akta, zdźěli nowinski rěčnik LEAG Thoralf Schirmer. Młodostni z Braniborskeje a Sakskeje běchu do Borborineje žurle Choćebuskeho zarjada LEAG přeprošeni, zo bychu swoje wuswědčenja wot personalneho wotrjadnika LEAG Jörga Wanieka přijeli.
Swoje wosomdźesaćiny swjeći dźensa we Wassenburgu pola Noweje Łuki njedaloko Wojerec wučerka na wuměnku Brigita Räßlerowa. Swoje powołanje jako wučerka njeje dźensniša jubilarka ženje prawje wotpołožiła, tež jako wuměnkarka je dale wučeriła a dźensa hišće mnohim dorosćenym šulerjam a šulerkam na šarmantne wašnje serbšćinu sposrědkuje.
4. awgusta 1942 narodźi so Brigita do Kulkec swójby. Po wopyće wjesneje šule poda so wona na wukubłanje na Serbski wučerski wustaw do Budyšina, hdźež nasrěba so serbskeho ducha a sta so z wučerku serbšćiny. Wot lěta 1963 wona předmjet podawaše. Mnohe lěta skutkowaše na šuli w Lubušu. Angažowała je so přeco hišće agilna wuměnkarka tež na serbskim čestnohamtskim polu, mjez druhim bě čłonka Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny. Po wotchadźe ze šulskeje słužby pak njezłoži swojej ruce do klina, ale wupomha mjez druhim jako wučerka serbšćiny na Wojerowskim Lessingowym gymnaziju.
Hórčanka Lea Hajnec poda so přichodne dny na jednolětny dyrdomdej do USA. Bydlić budźe wona w jednej swójbje a chodźić kaž wšitcy druzy teenagerojo w Americe do šule. Milenka Rječcyna je so ze 17lětnej Serbowku rozmołwjała.
Kak je tomu dóšło, zo sće so rozsudźiła hić do kraja za oceanom?
L. Hajnec: Moja kuzina je mi wo tym powědała, zo je móžno dóstać za tajki přebytk stipendij. Wosebity poskitk zmóžnja kooperacija mjez ameriskim kongresom a zwjazkowym knježerstwom Němskeje. Poskitk měri so jeničce na wuměnu mjez USA a Zwjazkowej republiku Němskej. Je to potajkim zrěčenje na najwyšej statnej runinje.
Kotre wuměnjenja sće dyrbjała spjelnić?
Wojerecy (KD/SN). Čerstwa z barbami serbskeje chorhoje – módra, čerwjena a běła – saněrowana fasada, wustojni rjemjeslnicy a tójšto twarskich materialijow wopisuja tuchwilu situaciju w bywšej Wojerowskej wyšej šuli „Na kromje města“ najlěpje. Město Wojerecy jako twarski knjez da kubłanišćo hižo wot februara 2021 wot firmow z regiona na nowu zakładnu šulu „Handrij Zejler“ přetwarić, zdźěli na naprašowanje nowinska rěčnica města Corinna Stumpf. W oktobru 2022 móža potom po wšěm zdaću šulerki a šulerjo, wučerki a wučerjo kaž tež hort stary dom „Při worjole“ wopušćić a do noweho domicila z modernišimi wuměnjenjemi za kubłanje zaćahnyć.
Margitta Luttner słuša k tym čłowjekam w Budyšinje, kotraž je ze swojim angažementom za hudźbu generacije wobwliwowała. Nětko je so wona oficialnje na wuměnk podała. Milenka Rječcyna je so z wuměłskej nawodnicu a zamołwitej za marketing Budyskeje hudźbneje šule kaž tež pedagogowku rozmołwjała.
Kotry je tuchwilu puć, po kotrymž so zajimcy na Budysku hudźbnu šulu dóstawaja?
M. Luttner: Wabimy w medijach a našich internetnych stronach za poskitki. Starši pytaja za wukubłanskimi pućemi za swoje dźěći a namakaja tak tež naše. Woni chcedźa swojim dźěćom něšto zmysłapołne poskićić. Mamy pak tež partnerow, předewšěm pěstowarnje, zakładne šule, ale tež gymnazije, hdźež so předstajimy a dźěći a młodostnych hudźbnje kubłujemy. Tajki poskitk mamy mjez druhim na Budyskim Serbskim gymnaziju. Při wšěm dyrbju rjec: tež hdyž šulerjo spěšnje započinaja po swojich předstawach hudźbnje skutkować – rozsudny faktor su stajnje starši.