Slepo (AK/SN). Wobydlerjo Miłoraza měli so na areal sewjernje Slepoho přesydlić. Kaž čłonojo Slepjanskeje gmejnskeje rady na wčerawšim wurjadnym posedźenju wobzamknychu, ma so za to twarski plan zdźěłać. Wudawki za njón zapłaći energijowy koncern LEAG, rjekny wčera zastupowacy wjesnjanosta Jörg Funda.
Plan zdźěłać traje něhdźe lěto. Hižo klětu chcedźa teren wotkryć, tak zo móža 2020 twarić započeć. Planowane mjez druhim je, Slepjanske pohrjebnišćo powjetšić a tam Miłoraske pohrjebnišćo sobu zapřijeć. Při Lěšćanskim puću ma nimo toho Miłoraska kupjel znowa nastać. Dotal njejasny je přichod tamnišeho sportnišća.
Bórkhamor (JoS/SN). Składnostnje wjesneho swjedźenja w Bórkhamoru k 120lětnemu wobstaću tamnišeje wohnjoweje wobory su kameradam minjeny kónc tydźenja nowy čołm z powětrowym zawkom typa Hovercraft přepodali. „Wuchowanski čołm je předwidźany za zasadźenja na Jantarowym, Šibojskim a na Sprjewinodołskim jězoru“, rjekny tam wjesnjanosta Manfred Heine (njestronjan). „W nuznym padźe hodźi so wón wězo tež po cyłej łužiskej jězorinje wužiwać.“
Z powětrowym zawkom wuhotowany čołm so takrjec na wodźe a na lodźe znošuje. Wón steji na připowěšaku, tak zo móža jón w nuznym padźe wšudźe transportować, hdźež je trěbny. Hovercraft skići pjeć wobornikam městno a jědźe po wodźe hač do 50 km/h spěšnje, po lodźe samo 70 km/h. 110 PS sylny motor čołm ćěri. Financowała je jón gmejna Sprjewiny Doł ze swójskimi srědkami a ze spěchowanjom Swobodneho stata Sakskeje.
Móst pozdźišo spotorhaja
Pančicy-Kukow. Mały móst nad Klóšterskej wodu w Pančicach-Kukowje hakle spotorhaja, po tym zo budźe nowy 13. julija přepodaty. To wobkrući wjesnjanosta Markus Kreuz (CDU) na naprašowanje. Spočatnje bě planowane, najprjedy mały móst wotstronić a na to wulki přepodać. Přičina dlijenja je, zo traje twar metaloweho wobhrodźenja dlěje hač předwidźane, tak zo njemóže prowizoriski chódnik po nowym mosće wjesć.
„Egon Olsen“ w chorobnym stole
Budyšin. Andreas Pannach naruna Olafa Haisa w inscenaciji Budyskeho Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła „Olsenowa cwólba wotzběhnje“. Dotalny hrajer Egona Olsena bě so minjenu sobotu chutnje zranił. Na njedźelnym předstajenju sćělesni wón hłownu rólu hišće w chorobnym stole, dźensa chcychu jeho operować.
Žadny dokument namakany
Na Worklečanskej wyšej šuli „Michał Hórnik“ přewjedźechmy do lětnich prózdnin projektowy dźeń pod hesłom „Žiwa zhromadnosć“. Zahajichmy jón ze zhromadnej snědanju na šulskim dworje. W rjadowniskich stwach čakachu na šulerjow tematiske jednotki, zaběrace so z hesłom dnja. Mjez druhim dźěše wo tolerancu a respekt, wo klimu w rjadowni a wo ciwilnu kuražu. K tomu bě sej šula partnerow z wokrjesa přeprosyła. Wosmy lětnik rozjimaše, čehodla je respekt wažny. Wuknjacy rozestajachu so z prašenjom, što słuša wšitko k respektej a čehodla su někotři njerespektni.
Po wobjedźe přewjedźechu šulerjo wšelke dźěłarnički, kaž na přikład rejwanje, njealkoholiske cocktaile, dźiwadźelenje, mječowy bój, medije, wohnjowa wobora, přirodna kosmetika, geocaching, linedance, kłok a prok, beatboxing a serbski rap. Kóždy móžeše so za dźěłarničku zapisać, kotraž jemu najbóle wotpowědowaše. Na kóncu dnja zhromadźichu so wšitcy w sportowni a skrótka swoju dźěłarničku předstajichu. Tak skónči so dźeń połny nazhonjenjow a nowych idejow. Tobias Bulank
Lěs so palił
Hórnikecy. Wobstajneje suchoty dla dochadźa nětko časćišo k lěsnym wohenjam. Tak bě zawčerawšim rano w lěsu pola Hórnikec woheń wudyrił. Płomjenja rozpřestrěchu so po něhdźe 5 000 kwadratnych metrach a tam wobstatk štomow zdźěla zničichu. K hašenju wołachu powołanskich wobornikow z Wojerec a jich dobrowólnych kolegow z Hórnikec, Běłeho Chołmca a Kulowa. Kelko škody je nastało, njeje hišće znate. Kriminalna policija přepytuje podhlada zamiškrjenja wohenja dla.
Chrósćicy. Tydźenski intensiwny kurs čěšćiny z Čechom Janom Breindlom budźe w poslednim tydźenju wulkich prózdnin wot 6. do 11. awgusta w Chrósćicach na farje. Wučba započina so wšědnje hakle w 14 hodź. a traje hač do 18 hodź. Wona wopřijima čěskorěčne přednoški wo čěskej kulturje, stawiznach a politice. Dale wotměje so filmowy, spěwny a kulinariski wječork. Sobotu wuleća sej wobdźělnicy do Libereca. Zajimcy njech přizjewja so w Rěčnym centrumje WITAJ pod telefonowym čisłom 0 35 91 / 55 04 00 abo e-mailnje pod adresu .
Pytaja elewow za chór
Njebjelčicy (JK/SN). Hižo dlěši čas bědźa so Njebjelčanscy wohnjowi wobornicy ze swojim dodźeržanym hašenskim jězdźidłom, pochadźacym z časa NDR. Dotalne pospyty, spěšnje dóstać awto, kotrež žadanjam wobory wotpowěduje, njeběchu wuspěšne. Minjeny tydźeń je LO słužbu doskónčnje wupowědźił. To pohnu wobornikow k drastiskemu, ale trěbnemu a na kóncu akceptowanemu rozsudej. Wot minjeneho pjatka Njebjelčanscy wobornicy hižo na zasadźenja z awtom njejězdźa, ale su pokazani na pomoc wokolnych woborow. Swoje nadawki pak dale swěrnje spjelnjeja. W gmejnje ma jeničce hišće Pěskečanska wobora zasadźomne jězdźidło, kotrež pak tež hižo najmłódše njeje.
W druhej połojcy 19. lětstotka za čas industrializacije twarjachu tež w Hornjej Łužicy železniske čary. Runočasnje nastachu dwórnišća, stražniske chěžki a wuhibkarnje. W lětnjej seriji so rozhladujemy, kak trěbne wone něhdy běchu a što je so z nimi stało. (3)