1 200 ludźi nowe dźěło nastupiło
Budyšin. We wuchodnej Sakskej je kónc awgusta 16 796 bjedźěłnych, 127 mjenje hač w juliju (-0,8 procentow). 1 200 ludźi je nowe dźěło nastupiło, 683 bjezdźěłnych zahaji kubłanje abo powołanske dalekubłanje. Wo tym informowaše dźensa Thomas Berndt, předsyda jednaćelstwa Budyskeje wotnožki agentury za dźěło, na nowinarskej rozmołwje.
Mjez sobu so lěpje zeznać
Njeswačidło. 59 šulerjow třoch nowych rjadownjow 5. lětnika Budyskeho Serbskeho gymnazija přebywa tele dny w Njeswačanskej młodowni na „zelenym tydźenju“. Pod přewodom třoch rjadowniskich wučerjow a jich zastupjerjow wužiwaja woni hač do pjatka móžnosć, so lěpje mjez sobu zeznać. Zdobom zwučuja kulturny program, kotryž chcedźa na staršiskim wječoru předstajić.
Klětu wjace chwile za namjety
Protecy (BG/SN). 13. woranski dźeń w Protecach (Prietitz) pola Kamjenca započa so minjenu njedźelu z dołhim rynkom čakacych awtow. Sta wćipnych podachu so na wotžnjaty zahon při hłownej dróze mjez Kamjencom a Halštrowom. Wšitcy chcychu widźeć, kak konje a oldtimerowe traktory kaž za čas pradźědow a prawowkow brózdy ćahaja. Wjace hač dźesać worarjow je so tam ze swojimi konjemi wobdźěliło, mjez nimi Sandro Zieschang z Hornjeho Wujězda ze swojimaj čornolěsnymaj liškomaj. Wosebita atrakcija pak běštej wołaj Manfreda Traupy z Radeberga. Wonej stej tež z Biskopičanskeho indianskeho dźiwadła pod hołym njebjom znatej.
Trjebin (CK/SN). Trjebinski wjesnjanosta Waldemar Locke (CDU) bě hakle něšto dnjow w zastojnstwje, jako přija 17. decembra 2017 w Berlinje přizwolenje spěchowanskich srědkow Zwjazka za wutwar šěrokopasmoweje syće, runje tak tež jeho kolegaj Reinhard Bork ze Slepoho (njestronjan) a Helmut Krawc (SPD) z Dźěwina (Groß Düben). Zwjazk financuje projekt z 3,6 milionami eurow. Nětko je Swobodny stat Sakska 2,3 miliony eurow přidał. Přizwolenje přepoda předwčerawšim statny sekretar sakskeho hospodarskeho ministerstwa Stefan Brangs w Trjebinje. Tři gmejny maja swójski podźěl 671 000 eurow płaćić. Tón pak dóstanu pozdźišo z financnym wurunanjom za digitalny wutwar wróćene.
Dohromady jedna so wo 6,7 milionow eurow. „Nětko móže so digitalna doba započeć“, wjesela so wjesnjanosća. Při wutwarje šěrokopasmoweje syće w zarjadniskim zwjazku Slepo/Dźěwin/Trjebin přizamknu 1 384 domjacnosćow a 205 předewzaćow. Za to trjebaja 64 kilometrow hłubokotwarskich dźěłow, 357 kilometrow škleńčnonićoweho kabla a 104 kilometry prózdnych rołow.
Cigarety kradnyli
Njeswačidło. Zo je kurjenje škódne, bě minjeny kónc tydźenja njeznatym w Njeswačidle najskerje dospołnje wšojedne. W kupnicy při tankowni dyrbjachu sobudźěłaćerjo póndźelu rano zwěsćić, zo bě so něchtó do twarjenja zadobył a so z tobakoweje polcy posłužował. Kelko cigaretow su paduši sobu wzali, njeje dokładnje znate. Jeničce wěcna škoda pak wučinja něhdźe 4 000 eurow.
Jatřob (SN/at). Wjesny swjedźeń su Jatřobjenjo minjenu sobotu 600. róčnicy prěnjeho pisomneho naspomnjenja swojeje wsy wěnowali. Młodźi a starši wobydlerjo zetkachu so na Halamec statoku. Hospozy běchu słódne tykancy napjekli, pilni organizatorjo mału, ale powabnu fotowu wustajeńcu wo wjesnym žiwjenju zestajeli a za tombolu wulku ličbu mytow wobstarali.
Wobhladać móžachu sej wjesnjenjo kaž tež jich hosćo zwjetša z Wulkodubrawskeje gmejny runje tak nowiny kaž tež w němskej a serbskej rěči wušłe knihi a brošurki z minjenych 60 lět. Mjeńše dźěći molowachu z krydu na wjesnej dróze, a knježiła je lóštna wjesna zabawa.
Poslednje posedźenje zhromadźizny zarjadniskeho zwjazka Při Klóšterskej wodźe we wólbnej dobje 2014 do 2019 wčera w Pančicach-Kukowje bě z wotstawkom najkrótše minjenych pjeć lět. Po dobrej štwórć hodźinje móžachu zastupjerjo pjeć gmejnow chětro ćopłu rumnosć hižo zaso wopušćić.
Pančicy-Kukow (SN/MWj). Prjedy hač so Chróšćanska, Njebjelčanska a Pančičansko-Kukowska gmejnska rada jutře skonstituuje, dyrbjachu so dotalni zastupjerjo pjeć gmejnow zarjadniskeho zwjazka Při Klóšterskej wodźe hišće raz schadźować. Přičina bě, zo dyrbjachu dalše twarske nadawki za tuchwilny přetwar běrowoweho twarjenja w Pančicach-Kukowje přepodać. Tak ma Bosćij Smoła z Wudworja w domje kachlicy za nimale 30 000 eurow kłasć. Molerske dźěła wukonja Čižankec předewzaće z Konjec. Firma z Lubija z wotnožku w Biskopicach přewozmje za 7 100 eurow špundowanske dźěła a zawod z gmejny Haselbachtal připrawi za nimale 25 000 eurow škit před słóncom.
Štó a što tči za serbskimi projektami, kotrež su we wobłuku wubědźowanja Sakskeho fondsa „Čiń sobu!“ mytowali? W lětušim lětnim serialu Serbskich Nowin wam projekty předstajamy.
Prědku zapodaš noty a zady přińdźe hudźba won. „Tak móžeš sej to předstajić. Ale cyle tak jednore to njeje“, praji Wolfgang Kotisek. Wón a Stephanie Bierholdtec digitalizujetaj serbske notowe žórła. Projekt Serbskeho folklorneho ansambla Slepo spěchuja z tysac eurami Sakskeho fondsa „Čiń sobu“.