Zahaja jubilejnu sezonu

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:
Pančicy-Kukow (SN). W zežiwjenskim a zelowym centrumje Křesćansko-socialneho kubłanskeho skutka w Pančicach-Kukowje zahaja njedźelu, 28. aprylu, w 13 hodź. lětušu 25. zahrodowu sezonu. Nimo znatych zahrodowych wobłukow čakaja na wopytowarjow nowosće. Tak su w zašłych měsacach areal při južnej muri přetwarili a so tam nětko z winom zaběraja. K tomu chcedźa tam njedźelu tři winowe pjenki sadźić a turistiska infor­macija z Diesbara-Seußlitza informuje wo turistiskich poskitkach w sakskim winowym kraju. Tohorunja nowa je wustajeńca wo prawym wužiwanju žiwidłow, kotruž njedźelu wotewru. Wot 14.30 hodź. poskića pisany kulturny program, mjez druhim z livehudźbu kapały „5 an der Feier“. Wjaz jako štom lěta sadźitaj abatisa Gabriela Hesse kaž tež zapósłanc Sakskeho krajneho sejma a předsyda Kruha přećelow Marijineje hwězdy Alojs Mikławšk (CDU). Nalětnje wiki a poskitki za dźěći stej dalšej přičinje, sej njedźelu do klóšterskeje zahrody dóńć. Wo ćělne derjeměće postaratej so runja zašłym 24 lětam Zelnakec pjekarnja a klóšterska pjekarnja.

Policija (26.04.19)

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:

Z mopedom znjezbožił

Sulšecy. Při wobchadnym njezbožu za­wčerawšim popołdnju blisko delnich Sulšec je so 15lětny hólc ćežko zranił. Wón jědźeše ze swojim mopedom do směra na Šunow, jako při wotbóčce do Tradowa z dotal njeznateje přičiny na lěwym boku z puća přińdźe. Tam prasny młodostny do wobchadneho znamjenja. Wuchowanska słužba so wo zranjeneho stara a dowjeze jeho do chorownje. Wěcna škoda wučinja něhdźe 250 eurow.

Časowy plan wohroženy

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:

Delanscy gmejnscy radźićeljo dwěluja na sprawnej podpěrje politikarjow

Róžant (JK/SN). Za přihoty a zwoprawdźenje nowotwara Ralbičanskeje pěstowarnje stej sej gmejna a gmejnska rada nastajiłoj konkretny časowy a wobsahowy plan, po kotrymž chcedźa postupować, zo by so wulki projekt derje poradźił. Tutón časowy plan je nětko wohroženy. Kaž wjesnjanosta Hubertus Ryćer (CDU) na wčerawšim posedźenju gmejnskeje rady zdźěli, wozjewi so spočatk přichodneho tydźenja cyłoeuropske wupisanje planowanskich dźěłow za pěstowarnju. Wupisanje je nastajiła pječa nazhonita Drježdźanska firma. Wona pak sej přeco zaso wudospołnjenja a dodawki ze stron gmejny a Budyskeho krajnoradneho zarjada žadaše. Tuž so cyły měsac miny, prjedy hač bě wupisanje hotowe. Tele zakomdźenje zbudźi na wčerawšim posedźenju gmejnskeje rady njezrozumjenje a radźićeljo běchu widźomnje přesłapjeni.

Stare družiny štomow zachować

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:

Loni je so zarjadnistwo biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty rozsudźiło kóždolětnje štom lěta sadźić. Po tym zo bě to loni kastanija su wčera – a to runje na dnju štoma – na rjanym arealu biotopoweho zwjazka w Kamjenej štom tohole lěta sadźili.

Kamjenej p. Rakec (aha/SN). Lětuši štom lěta je dołhošiškaty wjaz (Flatterulme). Jeho dalše wobstaće je wohrožene, lědma jeho hišće wuhladaš. Štom je hač do 40 metrow wysoki a steji pod dobrymi wuměnjenjemi hač do 500 lět. Hižo před lětstotkami bě wuběrne a drohotne drjewo w twarstwje jara požadane. Małe worješkowe płody so samo jako hojenski srědk w medicinje wužiwachu. Wjaz lubuje mokrotu a rosće blisko rěkow a hatow. Tež městna, kotrež su časćišo dlěje přepławjene, jemu nješkodźa.

Jako pak su w pózdnim srjedźowěku niwowe lěsy trjebili, zo bychu za skót dobre pastwišća měli, a jako su před dwěmaj lětstotkomaj tež běh rěkow a hrjebjow za intensiwniše ratarske wužiwanje regulowali, su so z niwowymi lěsami tež wjazy zhubili. Tuž tele hoberske štomy jenož hišće na mało městnach wuhladamy.

Dny po jutrach njejsu poprawom typiski čas, zo něchtó drjewo dźěła. Wotrowscy młodostni to zawčerawšim hinak widźachu. Dokelž maja někotři hišće prózdniny, přihotowachu sej palne drjewo za swoje lěhwowe wohenje. Drjewo pochadźa mjez druhim ze skłoniny při cyrkwi, hdźež běchu štomiki a kerki podrězali. Foto: SN/Maćij Bulank

Dóstanje swoje městno

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:
Město Wojerecy wotuća po zdaću ze spara černjawki. Wosebite stejnišćo w turistiskej informaciji a kompetencny centrum za serbšćinu stej jenož dwě temje, z kotrymajž so wone znowa w zjawnosći jewi. Hakle njedawno słyšachmy wo nowym serbskorěčnym rumje a tydźeń pozdźišo dźe dale. To je dobre a chětro zwjeselace znamjo! Serbskosć dóstawa tak skónčnje zaso te městno, kotrež jej přisteji a kotrež sej we Wojerecach zasłuža. Dźakowano angažementej njenastróžanych akterow na čole ze županom Marcelom Braumanom, Wojerowskej społnomócnjenej za serbske naležnosće Gabrielu Linakowej kaž tež předsydu přirady za serbske naležnosće Dirkom Nasdalu je so w minjenych měsacach tójšto na dobro Serbow w měsće wuwiło a woni su docpěli, zo ludźo, kotřiž so za serbskosć horja, ze sobu rěča. Přeju jim do přichoda dale dobru a wušiknu ruku, zo bychu so jim předewzaća na dobro Serbow w regionje zešlachćili. Janek Wowčer

Wjesela so nad listom předsydy Domowiny

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:

Choćebuz (HA/SN). Choćebuska zhromadźizna měšćanskich zapósłancow je so zawčerawšim posledni raz w nachilacej so wólbnej periodźe 2014–2019 schadźowała. W rozprawje informowaše měšćanostka Marietta Tzschoppe, zo je do radnicy list předsydy Domowiny Dawida Statnika dóšoł, z kotrehož móže so město jara wjeselić. Předsyda Domowiny je so w nim wutrobnje za to dźakował, zo je měšćanski parlament w měrcu nowe wustawki za spěchowanje serbskeje rěče a kultury wobzamknył. Narodna organizacija ma město za pućrubarja. W tym zwisku stołmači Tzschoppe wurazny dźak Dawida Statnika měšćanskim zapósłancam. Domowina skedźbnja w lisće zdobom na to, tež při wuwiću noweho jězora sewjernje Choćebuza ze wšelakimi serbskimi projektami na to we wustawkach zakótwjene dźiwać. „Budźemy so za to zasadźować“, měšćanostka rjekny.

Za generalnu reparaturu w čěskim Zamberku su parnu lokomotiwu „Hrabja Arnim“ Choćebuskeje parkoweje železnicy tele dny za transport přihotowali. W lěće 1895 twarjena, nimale dźewjeć tonow ćežka lokomotiwa trjeba nowy parny kotoł a wostanje prawdźepodobnje hač do kónca lěta 2020 w Čěskej. Wuporjedźenje płaći ně­hdźe 310 000 eurow. Z toho su 120 000 eurow srědki Zwjazka, 60 000 eurow z Bra­niborskeje a 50 000 z města Choćebuza. 80 000 eurow dało je Towarstwo k spěchowanju Choćebuskeje parkoweje železnicy. Foto: Michael Helbig

Krótkopowěsće (26.04.19)

pjatk, 26. apryla 2019 spisane wot:

Nětko jědźe bus šćěpjenja

Drježdźany. Sakska statna ministerka za socialne a škit přetrjebarjow Barbara Klepsch (CDU) zahaji přichodny štwórtk projekt „Bus šćěpjenja za Saksku“. Z tym kroči ministerstwo nowy, inowatiwny puć, zo by dorosćenych a młodostnych lěpje informował a lochce přistupne šćěpjenja poskićał. W přichodnych tydźenjach pojědźe bus předewšěm do powołanskich šulskich centrumow Sakskeje.

Wozjewjenje wo wólbach rady

Podstupim. Listowe wólby za nowu Radu za naležnosće Serbow w Braniborskej skónča so dnja 28. septembra w 9 hodź. Wothłosowanja woprawnjeni su k wólbam Krajneho sejma Braniborskeje wólbokmani Serbja. Próstwa wo zapisanje do wolerskeho registra ma so pisomnje hač do 21. septembra w běrowje wólbneho wuběrka podać. Wo tym je wólbny nawoda Jan Masnik hižo wutoru informował.

„Piwowe wino“ wuwili

Policija (25.04.19)

štwórtk, 25. apryla 2019 spisane wot:

Podhladny nócny wulět

Dźěwin. Pozdatnaj paduchaj staj zawčerawšim na pózdnim wječoru na puću mjez Dźěwinom a Slepom kedźbnosć dweju policistow zbudźiłoj. Na kromje puća 38lětna žona a 23lětny muž runje wšelake kable na awto nakładowaštaj, štož bě zastojnikam w tym času wězo podhladne. Po wšěm zdaću běštaj muž a žona na wšě 750 kilogramow ćežke izolowane kable něhdźe spakosćiłoj a chcyštaj je w škiće ćmy wotwjezć. Policistaj wobeju nachwilnje zaještaj a pře­ćiwo nimaj přepytowanske jednanje padu­stwa z brónjemi dla zahajištaj. ­Młody muž měješe mjenujcy nóž při sebi, kiž móhł kóždy čas z kapsy wućahnyć, Zhorjelska policajska direkcija zdźěli. Hódnotu rubizny trochuja na něhdźe ­tysac eurow.

Serbska debata

nowostki LND