Waršawa (dpa/SN). Pólska, Čěska, Madźarska a Słowakska so dale spjećuja, so na rozdźělowanju ćěkancow we wobłuku planowanja Europskeje unije wobdźělić. Tole su knježerstwowi šefojo statow tak mjenowaneje­ Visegrádskeje štyrki na wčerawšim zetkanju ze swojimi ko­legami z Benelux-krajow hišće raz po­twjerdźili. Při tym dóńdźe k „wichorojtym diskusijam“, kaž słowakski ministerski prezident Robert Fico powěsćerni kraja TASR zdźěli. Hosćićelka zetkanja, pólska premierka Beata Szydło, mjenowaše zeńdźenje „historiski dialog“. Wobdźělnicy­ běchu sej po jeje słowach w tójšto prašenjach dospołnje přezjedni, z wuwzaćom kwotow ćěkancow. Jako přikład mjenowaše narodnokonserwatiwna premierka zhromadny škit wonkownych mjezow EU.

Komisija EU bě njedawno přećiwo Pólskej,­ Madźarskej a Čěskej jednanje ranjenja zrěčenjow dla zahajiła, dokelž so zhromadnemu dźěłu při rozdźělenju ćěkancow wobaraja. Na tamnym boku Słowakska zhromadnje z Madźarskej pře­ćiwo EU skorži, dokelž bě Brüssel roz­dźělowanje ćěkancow přećiwo woli mjeńšich krajow wobzamknył.

Zeman pola kralowny był

póndźela, 19. junija 2017 spisane wot:
London (ČŽ/K). Čěski prezident Miloš Zeman bě minjeny pjatk na dnjowym wopyće Wulkeje Britaniskeje. Připołdnju přija kralowna Elizabeth II. w Buckinghamskim palasće hłowu Čěskeje repu­bliki z mandźelskej Ivanu k priwatnej awdiency. Naslědnje połoži Zeman kwěćel při pomniku za padnjenych w lětadłowej bitwje wo Jendźelsku spočatk 1940tych lět. W rezidency čěskeho wulkopósłanstwa wuznamjeni wón pjeć wójnskich weteranow z Medalju rjekowstwa. W Jendźelskej bydlacemu čěskosłowakskemu pilotej Miroslavej Liškutinej, w Druhej swětowej wójnje słužacemu w britiskej RAF, přepoda prezident diplom, z čimž wobkrući jeho powyšenje na generala. Česć priwatneje awdiency pola kralowny Elizabeth II. měještaj tež hižo čěskaj prezidentaj Václav Havel a Václav Klaus. Pjatk popołdnju zetka so Zeman z britiskim wonkownym ministrom Borisom Johnsonom, zo by z nim rozjimał aktualne naležnosće nastupajo jednanja wo brexiće kaž tohorunja prašenja čěsko-britiskich poćahow.

Serbiska ma prěni króć premierku

pjatk, 16. junija 2017 spisane wot:

Běłohród (dpa/SN). Dotalna ministerka za zjawne zarjadnistwo, Ana Brnabić, budźe nowa ministerska prezidentka Ser­biskeje. Statny prezident Aleksandar Vučić, dominantna wosobina balkanskeho stata, je 41lětnu wčera w Běłohrodźe do tutoho zastojnstwa powołał. Wona je z tym prěnja ministerska prezidentka Serbiskeje.

Po wustawje trěbne přihłosowanje parlamenta je ryzy formalna naležnosć, dokelž maja přiwisnicy Vučića wšo přesahowacu wjetšinu w ludowym zastupnistwje. Zastojnstwo bě wakantne, po tym zo bě so Vučić w aprylu ze statnym prezidentom stał. Medije w kraju wočakuja, zo wšitko postajowacy Vučić tež přichodnje dźěło knježerstwa sylnje wob­wliwuje, byrnjež prezident w Serbiskej jenož reprezentatiwne nadawki měł. Dotal njeje jasne, hač Vučić jako statny prezident zastojnstwo předsydy z wotstawkom najwjetšeje knježerstwoweje strony SNS złoži, kaž sej to wustawa kraja žada.

Pólska wjeseli so w swojej wodźacej róli na podpěru prezidenta USA

Waršawa. Pólska wočakuje spočatk julija wysoki wopyt: prezidenta USA Donalda Trumpa. Běły dom we Washingtonje je spočatk tydźenja oficialnje wobkrućił, zo ma Trump wopyt Waršawy w swojim terminowym kalendrje zapisany. Ameriski prezident wobdźěli so 7. a 8. julija na zetkanju G20 w Hamburgu. Dźeń do toho witaja jeho we Waršawje.

Pólska je hladajo na wopyt najwyšeho reprezentanta USA přewšo horda, wšako je kraj prěni we wuchodnej Europje, do kotrehož nowy prezident přijědźe. W stolicy chce so Trump tež na konferency wobdźělić, kotruž bě Pólska organizowała: zetkanje nawodow dwanaće srjedźo- a wuchodoeuropskich krajow, tak mjenowany „wjeršk třoch morjow“. Zastupjene budu mjez druhim Letiska, Litawska a Estiska při Baltiskim runje tak kaž Bołharska a Rumunska při Čornym morju a Chorwatska při Adriji. Pólska widźi so při tym sama we wodźacej róli a wězo z tym liči, zo prezident Trump tole připóznaje a krajej jako swěrnemu zwjazkarjej USA rjap skrući a jón dale podpěra.

Dźiwadźelnicy so wubědźuja

srjeda, 14. junija 2017 spisane wot:
Liberec (ČŽ/K). W Liberecu wotměwa so wot­ dźensnišeho hač do njedźele festiwal-wubědźowanje klankodźiwadłow „Mateřinka“. Jeho wurjadnosć w Europje je, zo powołanscy klankodźiwadźelnicy znazornjeja, na kotre wašnje woni za dźěći w předšulskej starobje skutkuja, rjekny direktor Liberecskeho Naivneho divadla Stanislav Doubrava. Lětuši program wuhotuje 16 profesionelnych klankodźiwadłow, mjez nimi štyri z wukraja. Wone předstajeja nowe twórby znatych awtorow kaž tohorunja tradicionalne bajki w modernym wuhotowanju. Někotre su wosebje za dźěći hač do třoch lět myslene. Cyłkownje wubědźuje so 40 inscenacijow. Předstajenja su hłownje w Liberecu, ale tež w Jablonecu a Turnovje. Nimo toho přewjeduja we wobłuku festiwala dźěłarnički z wuznamnymi scenografami klankodźiwadźelenja a koncerty. W Sewjeročěskim muzeju je zarjadowana wustajeńca wo wšěm kołowo­koło klankodźiwadłoweho wuměłstwa. Zahajeny bu festiwal z pisanym ćahom wobdźělenych ansamblow po měsće.

V4 nochce dalšich ćěkancow

wutora, 13. junija 2017 spisane wot:
Waršawa (dpa/K/SN). Wšitke štyri kraje Visegrádskeje štyrki (V4) – Čěska, Słowakska, Pólska a Madźarska – wobstawaja dale na tym, njepřiwzać dalšich ćěkancow, byrnjež jim komisija Europskeje unije za tajku poziciju z pochłostanjom hrozyła. „Smy měnjenja, zo komisija EU prawje nima“, rjekny pólski nutřkowny minister Mariusz Błaszczak wčera po zetkanju ze swojimi kolegami z tamnych krajow. Staty V4 spjećuja so raznje kwotowanju ćěkancow, kaž to EU namjetuje. Město toho su za pomoc na městnje. Hinaše­ naprawy wotpokazuja hłownje z wěstotnych přičin. Wšo druhe njedźiwa na realitu, Błaszczak kritizuje. Do Europy dóstachu so syły ludźi ze sewjerneje Afriki a Bli­skeho wuchoda – městna njeběchu pod kontrolu policije a žanežkuli prawo w nich njepłaćeše. „Poněčim su so tam terorisća zahnězdźili, a dźensa mamy wuwzaćny staw w Francoskej a terorowe nadpady w Němskej, Belgiskej a Šwedskej“, minister zwurazni.

Mzdy dale rostli

póndźela, 12. junija 2017 spisane wot:
Praha (ČŽ/K). Přerězna měsačna mzda je w Čěskej w lětušim prěnim kwartalu wo nic mjenje hač 5,3 procenty přiběrała a wučinja nětko 2 889 krónow. To wozjewi tele dny Čěski statistiski zarjad (ČSÚ). Porno poslednjemu kwartalej lěta 2016 su mzdy spěšnišo stupali. „Zo mzdy takle nahladnje přibywaja, ma za přičinu předewšěm mału bjezdźěłnosć. Ta je na rekordnje nisku kwotu spadła a je w Čěskej najmjeńša mjez krajemi Europskeje unije. Hladanje předewzaćow tež za mjenje kwalifikowanymi dźěłowymi mocami přisporja mzdy tež mjenje zasłužacym sobudźěłaćerjam, hódnoći pozitiwne połoženje ekonom Komercneje banki Viktor Zeisel. Dobru powěsć ma ČSÚ tohorunja nastupajo hospodarstwo kraja. Te je w prěnim kwartalu 2017 wo 2,9 procentow zrostło a tak wo 1,3 procenty wjac hač w předchadźacym kwartalu. Hłownje eksport je k tomu znowa přinošował, přibywši w prěnim štwórćlěće 2017 wo 5,4 procenty. „Lokomotiwa“ wostawaja při tym awtomobilownje, w prěnim rjedźe wozydła najwšelakorišich typow Škody. Ale tež chemiska industrija ma zaso wjetši wuwoz.

Pólska debatuje po Londonskich nadpadach wo wěstoće a wo islamje

Waršawa. Najnowši teroristiski nadpad w Londonje je w Pólskej wobšěrnu debatu zbudźił. Při tym dźe wo prašenje, hač je tež Pólska wot tajkich atentatow wohrožena a kak měła so jim wobarać. Atmosfera­ w tymle prašenju je přiběrajcy hysteriska a agresiwna.

Tak bě pólska telewizija spočatk tydźenja wjacorych fachowcow na telewizijnu debatu přeprosyła. W srjedźišću steješe hesło, kotrež bě šef knježaceje narodnokonserwatiwneje strony Prawo a sprawnosć Jarosław Kaczyński nastajił, po kotrymž je „wójna z islamom“ dawno wudyriła. Fachowcy woneje debaty běchu sej přezjedni, zo měło so přewšo raznje přećiwo terorizma podhladnym postupować. Bjez wahanja měli jich zajeć a hnydom­ z kraja wupokazać.

Ministerska prezidentka Beata Szydło čuje so po Londonskim nadpadźe w swojej politice zesylnjena. „Derje, zo nimamy ćěkancow w kraju, tuž je strach nadpadow snadny“, wona žurnalistam rjekny. Szydło chcyła ze swojej dotalnej politiku pokročować a nochcyła žanych ćěkancow do kraja pušćić, wona připowědźi.

Mocy za přiwzaće eura přibywaja

pjatk, 09. junija 2017 spisane wot:

Doba, w kotrejž bu piwko, „knedlo­vepřo-zelo“, podruž, mzda, dawki a wšo a wšitko druhe z krónu płaćene, dźe hladajcy na kónc. Jutře drje hišće tak daloko njebudźe, ani zajutřišim, zo Čecham woblubowana­ swójska měna zańdźe, na wobzorje­ pak euro hižo kiwa.

Njedźiwajcy toho, zo wjetšina Čechow zawjedźenje zhromadneje měny EU (tuchwilu) hišće nochcyła, abo runje toho­dla, nastajeja so „zajimowane kruhi“ wočiwidnje­ na tónle podawk. Jako prěni njeje nichtó druhi hač ministerski pre­zident Bohuslav Sobotka – do njedawna sam horliwy podpěrar króny – wótře za to wabił,­ euro přiwzać, a to ručež móžno. Njemało zadźiwanej ludnosći wón trěbnosć teleje naprawy z tym wuswětli, zo nastanjetej dźakowano Němskej a Francoskej w zhromadźenstwje dwě skupinje krajow rozdźělneho tempa, a Čěskej by bjez eura hrozył pad do skupiny „pomałkeje jězby“.

Prezident Zeman nochce Vlka počesćić

štwórtk, 08. junija 2017 spisane wot:

Praha (HJS/SN). Čěski prezident Miloš Zeman najebać poručenje parlamenta dale wotpokazuje, w měrcu zemrěteho kardinala Miloslava Vlka posthumnje wuznamjenić. Tole rozprawja dźenik Pravo w swojim wčerawšim wudaću. Parlament bě zawčerawšim, wutoru, prezidentej rjad wosobow za tradicionalne počesćenje na róčnicy załoženja Čěskosłowakskeje, 28. oktobra, namjetował. Zapósłancy maja po wustawje kraja prawo, tajkich ludźi namjetować. Tole pak njeje za prezidenta zawjazowace.

Zeman bě hižo w měrcu wotpokazał, so na žarowanskej swjatočnosći za ze­mrěteho kardinala w cyrkwi swj. Vita wobdźělić. K wopodstatnjenju wón rjekny, zo je Vlk jeho wospjet kritizował.

nowostki LND