Hamor (AK/SN). W serbskej drasće su hosći při Bjerwałdskim jězoru přijeli. Mariet­ta Mattitza, Linda Mächling, Tini Domel a Nico Domel z Wochozy witachu z chlěbom a selu wopytowarjow na wosebity wikowanski dźeń regionalneho wudźěłka. „Rady zarjadowanje podpěramy, wšako je to dobra přiležnosć, drastu pokazać a na serbske korjenje dopo­minać“, měni sobotu Hannelore Bartko, kotraž­ přisłuša předsydstwu Wocho­žanskeje Domowinskeje skupiny. „Smy jenička wjes Hamorskeje gmejny z Domowinskej skupinu. Runje tak jenička wjes, hdźež je serbska drasta hišće wobchowana a hdźež so ju woblěkamy.“

Wosebita pokruta za jubilej

srjeda, 02. meje 2018 spisane wot:

Nalěćo je čas wikow. Přichodnu nje­dźe­lu změjemy hnydom dwě jubilejnej zarja­dowani. Tak přeprošuje Krabatowy mlokowy swět w Koćinje na burske wiki. Na Erlichtec dworje w Rěčicach pak změja zahrodowe wiki.

Koćina/Rěčicy (SN/BŠe). Regionalne wudźěłki su mjez kupcami jara prašane. Tomu je tež kóžde lěto na burskich wikach w Koćinje tak. Wjac hač 70 direktnych wikowarjow a rjemjeslnikow ze Sakskeje chce tam přichodnu njedźelu swoje wudźěłki prezentować. Star budźe bjezdwěla jubilejny twarožk, wšako zhladuja w Koćinje na mjeztym 10. burske wiki. Wulka a wosebita twarožkowa pokruta je z prěnich produkciskich dnjow pokazkoweje twarožkarnje Krabatoweho mlokoweho swěta. W Koćinje předźěłuja čerstwe mloko dejkow, kotrež na dworje plahu­ja, hnydom na twarožk abo dalše mlokowe wudźěłki. Jednotliwe wotběhi móža sej ludźo tam kóždy čas wobhladać. Mjeztym wopřijima sortiment twarožkoweje manufaktury něhdźe dwaceći družinow. Mjez nimi su speciality kaž „sušeny čorny młynk“. Tohorunja móža wopytowarjo wikow kreacije twarožka z domizniskich zelow woptawać.

Wšitcy z kooperacijow čerpaja

srjeda, 25. apryla 2018 spisane wot:

Łužiska hospodarska iniciatiwa (WiL) je wčera wědomostne transferne myto spožčiła. Z mytom WiL wusahowace kooperacije mjez wědmosću a hospodarstwom hódnoća.

Carny Gózd (SN/BŠe). „Dźakuju so wšitkim wobdźělnikam, kotřiž su swoje projekty Łužiskej hospodarskej iniciatiwje zapodali. Kóždy jednotliwy projekt je dobry přikład za kooperaciju mjez wě­domosću a hospodarstwom we Łužicy. Wuběrneje kwality dla njebě rozsud jury jednory“, wuswětli jednaćel WiL Michael Schulz w Carnym Gózdźe (Schwarzheide), hdźež su wčera sedmy raz wědomostne transferne myto spožčili. Wšelakore wobsahi projektow pokazuja na wosebitu kwalitu kooperacijow.

Dobyćerjo su poprawom wšitcy, wšako předewzaća ze zhromadnym dźěłom z wědomostnymi institucijemi swoju kmanosć wubědźowanja skruća. Praktiske nazhonjenja w zawodach pak wobohaćeja wučbu uniwersitow a napjelnjeja wědomosć ze žiwjenjom.

Wo Łužicy je pozitiwnje překwapjena

srjeda, 25. apryla 2018 spisane wot:

„Łužica ma stawizny, kulturu a tradicije, kotrež měli ludźi zeznać“, zwurazni Sladana Stamenkovski. Minjeny tydźeń je sej Słowjenka wosebitosće łužiskeho Krabatoweho regiona bliže wobhladała, štož ma wězo swoju přičinu. Přichodnje budźe wona hłowna zamołwita za jězby po slědach Krabata alias Jana Šadowica nowozałoženeho pućowanskeho běrowa z mjenom Šadovic w Słowjenskej. Wot Chorwatskeje, přez Słowjensku, dale do Drježdźan a Łužicy móža zajimcy jeho žiwjen­ske stacije a region zeznać. „Tež wupućowarjow z Ameriki chcemy za jězby zdobyć. Na wosebite wašnje móža so ze swojim pochadom zaběrać“, Sladana Stamenkovski powěda. Wězo su tež jězby w napřećiwnym směrje móžne. Logistisce stej lětanišći w Berlinje a Zagrebje cilej za zahajenje jězbow. Krok po krok chce wona poskitki zdźěłać. Wiziju, zo docpěja pućowanja po slědach Krabata runinu wuznamnych europskich jězbow kaž na přikład do Barcelony wona z wočow njezhubi. Aktiwnje chce turistikarka přichodnje w socialnych syćach za poskitki wabić.

Rěča znowa wo přesydlenju

srjeda, 25. apryla 2018 spisane wot:

Lubnjow/Choćebuz (SN/at). Prěnje rozmołwy wo aktualizowanju zrěčenja wo přesydlenju Miłoraza su so minjeny pjatk a sobotu w Lubnjowje wotměli. Wo tym je hórnistwowe předewzaće LEAG wčera informowało. Wobdźěleni běchu zastupjerjo gmejny Trjebin z wjesnym dźělom Miłorazom, gmejny Slepoho jako přichodne přesydlenišćo a LEAG. Komunalny poradźowar Trjebina a Slepoho, bywši sakski minister nutřkowneho Klaus Hardraht je rozmołwy přewodźał.

Kaž bě dźensa z Miłoraza zhonić, su wjesnjenjo zazběh nowych jednanjow witali. Wochožanskeje jamy dla, kotraž wjes mjeztym k třom třećinam wobdawa, je so tam žiwjenski niwow jara pohubjeńšił. Po woprašowanju je so wjetšina wjesnjanow za přesydlenje wuprajiła.

Zakład rozmołwow je lěta 2013 dowujednane zrěčenje, tehdy z Vattenfallom, kotrež pak njebu podpisane. W Lubnjowje su wo wotškódnjenju za mějićelow a wotnajerjow kaž tež wo wotškódnjenju za přemysłowe a ratarske zawody rěčeli. Doskónčny wuslědk dotal docpěli njejsu, tohodla je dalše zetkanje předwidźane, po wšěm zdaću 4. a 5. meje.

Předewzaće Missale stara so nimo transportow tež wo wotpadki

Wot lěta 2003, jako załoži Mat­thias Missale małe transportowe předewzaće, firma njepřestawajcy rosće. W minjenych lětach je so zawod w Miłoćicach wuwił na při­pó­znate a wuspěšne transportowe pře­de­wzaće. Nimo toho, zo woža nakładne awta­ firmy najwšelakoriše twory, wěnuja so wot lěta 2011 dźeń a bóle tomu, wotpadki składować a předźěłować. We wosebitej formje su so Missalic wusměrili na to, drjewowe wotpadki zběrać, wobdźěłować a dale dawać, zo bychu hišće wužitk žnjeli.

Na pjekarjow čaka překwapjenka

wutora, 24. apryla 2018 spisane wot:

Přirodowe wiki skićeja runje spočatk nalě­ća tójšto nowych idejow za zahrodkarjow. Přichodnu sobotu wita znowa biosferowy rezerwat Hornjołužiska hola­ a haty ze serbskim domizniskim towarstwom Radiška na mjeztym 17. nalětnju přehladku do Stróže.

Stróža (SN/BŠe). Kóžde lěto witaja zamołwići biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty kaž tež serbske domizniske towarstwo Radiška z wosebitej temu na nalětnje přirodowe wiki do Stróže. Lětsa steji pod hesłom „Na našej łuce so něšto hiba“ a wěnuje k tomu mału wustajeńcu, kotruž móža sej wopy­towarjo přichodnu sobotu w tamnišej wowčerni wobhladać. Nimo zwěrjatow na łuce zhonja zajimcy zdobom tójšto wo přirodnych zelach.

Kóžde lěto je reja wokoło meje jedyn z kulturnych wjerškow přehladki. Poprawom wšak dyrbjachu šulerjo Hućinjanskeje zakładneje šule nadawk přewzać. Bohužel pak su wotprajili. Krótkodobnje zaskoči nětko dorostowa skupina Wu­dworskeho folklorneho ansambla.

Zaručena posłužba

wutora, 24. apryla 2018 spisane wot:
Kajki běše serwis, jako smy so w zažnych 1990tych lětach při pjenježnym awtomaće z pjenjezami zastarali. Hač w kraju abo wukraju, hdyž njejsy był hižo pokazany na wotewrjenski čas banki abo lutowarnje, bě to dosć přijomne. Kaž kóžda posłužba zawinuje tež tajki pjenježny awtomat wšelake kóšty. Te su so minjene lěta zwyšili. A wězo su wudawki za wobhospodarjenje nastroja na wsach wyše hač w měsće, hdźež jón prosće wjace ludźi wužiwa. To su dotal wosebje klienća tudyšeje ludoweje banki nazhonili. Mnohe awtomaty buchu drje na wsach wottwarjene, wupłaćenje pjenjez pak je tam dale zaručene, a to we wulkich předawanišćach kaž na přikład w Kubšicach abo w Čornym Ho­dlerju. Tam so će kasěrarka druhdy při zapłaćenju nakupje samo praša, hač měła ći hnydom tež pjenjezy wupłaćić. Na­jebać to, zo sy zaso na wotewrjenski čas pokazany: Nje­trjebaš po pjenjezy hakle do města jězdźić. To je wažne. Axel Arlt

Dźěłaja na ekskluziwnym časopisu

póndźela, 23. apryla 2018 spisane wot:

W Chorwatskej a Słowjenskej dźěłaja tuchwilu na časopisu wo Krabaće. Figura ze stawiznow je wo wjele wjace hač jenož mytos a skića nimo hospodarstwa a turizma tójšto dalšich temow.

Budyšin/Metlika (SN/BŠe). Wulki projekt zaběra tuchwilu předsydku Kraba­toweho towarstwa w Žumberakskim regionje w Chorwatskej Moniku Bračika. Jako direktna potomnica Janka Šajatovića – Jana Šadowica alias Krabata je wona aktiwna na polu slědźenja za swojim prjedownikom a iniciěruje mnohe za­rjadowanja wo temje Krabat. Z wulkim entuziazmom dźěła wona z dalšimi akterami na nowym časopisu z mjenom Krabat Svet – Krabatowy swět. W nim njezaběraja so jenož z historiskej figuru Jana Šadowica, ale wěnuja so zdobom načasnym temam. Časopis ma w štyrjoch rěčach­ – chorwatšćinje, słowjenšćinje, něm­činje a jendźelšćinje – w třiměsačnym rytmusu wuchadźeć. „Wězo bě tež serbšćina tema“, Monika Bračika wuswětli. Tola za přełožk su pjenjezy trěbne, kotrež tuchwilu lědma dosahaja.

Kompetency wobchować

srjeda, 18. apryla 2018 spisane wot:
Zhorjelc (SN). Město Zhorjelc chce hłowne kompetency stejnišćow Bombardiera a Siemensa wobchować a nochcedźa jenož wotnožka być, hdźež pódlanske dźěła zhotowjeja. Tole zdźěli wčera Zhorjelski wyši měšćanosta Siegfried Deinege (njestronjan) na nowinarskej rozmołwje, hdźež je hospodarske spěchowanje předstajił. Zamołwići chcedźa kritisce dalše postupowanje Bombardiera a Siemensa wobkedźbować. Předewzaći matej dosć nadawkow. Přiwšěm su směrodajne ­koncepty za přichod trěbne. Z tuchwilnym wuslědkom jednanjow Bombardiera w Zhorjelcu Deinege spokojom njeje, wšako su hłowne kompetency stejnišća wohrožene.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND