Serbski institut w Drježdźanach
Drježdźany. Na konferency „Slědźenski design 4.0“ Instituta za sakske stawizny a ludospyt w Drježdźanskej Sakskej krajnej bibliotece je so wčera tež nawoda Serbskeho instituta dr. Hauke Bartels wobdźělił. Jutře přednošujetaj tam mjez druhim dr. Annalena Schmidt a Marek Slodička. Zaměr konferency je, wuskutki medializacije slědźenja na wědomostne dźěło rozjimać.
Ample na lětanišću?
Brno. Rjadowanje lětadłoweho wobchada w morawskej stolicy Brno móhło so z (nimale) swětowej raritu stać. Přihotowana trasa wobjězdki města ma zdźěla tež do koridora tamneho lětanišća Tuřany sahać. Planowarjo tuž chutnje wo tym rozmysluja, – z móžnosću znatej hižo z Gibraltara – wobchad awtow při starće a přizemjenju lětadłow z pomocu amplow rjadować.
FSG wicemišter
Slepjanske a Wojerowske kónčiny běchu njedawno cil politiskeje ekskursije Serbskeje lěwicy. W Starej předźerni pola Noweho Města informowachu so hosćo z Hornjeje Łužicy wo alternatiwnym žiwjenskim koncepće pod „Stara předźernja“ zapisaneho towarstwa. Na 3 600 kwadratnych metrach spytaja sej swoje žiwjenje na hinaše wašnje zrjadować a stare rjemjeslniske tradicije regiona wožiwić. Tola při tym so ćeže nakopjeja, rjekny zastupjer towarstwa. „Štóž so přećiwo politiskemu aparatej staja, ma tež nablaku běrokratiski aparat přećiwo sebi.“
W Slepom rozmołwjachu so ze serbskej wobswětowej aktiwistku Edit Pjenkowej. „Wjace tajkich njepowalnych pjeńkow by serbstwo trjebało“, praji rěčnica Serbskeje lěwicy Měrka Kozelowa. Na městnje wobhladachu sej, kajke rany brunica do serbskeho kraja bije. „Krajina so zhubi a rěč na to sćěhuje“, měnješe spisowaćel Křesćan Krawc.
Radwor (BB/SN). Njewšědnu starosć drje změje bórze Radworska Serbska wyša šula. Za přichodny 5. lětnik je so tam 59 šulerjow přizjewiło. Zo bychu dwě rjadowni wutworili, je to přewjele, za tři rjadownje pak po zakonju přemało. Zawčerawšim dyrbješe wjesnjanosta Wincenc Baberška (CDU) naležnosć gmejnskej radźe rozkłasć. Fakt je, zo dyrbi wot tychle 59 dźěći wot nazymy šěsć do Budyskeje Serbskeje wyšeje šule chodźić. Koho budźe to potrjechić? Wjesnjanosta je hižo dołhu lisćinu kriterijow wudźěłał, na zakładźe kotrychž maja so zhromadnje z kubłanskej agenturu a šulu woni šesćo wupytać. Hišće před 13 lětami za tym scyła njewupadaše. W lěće 2005 běše Radworska Serbska srjedźna šula poprawom hižo zawrjena, dokelž bě přemało šulerjow. Jenož z wuspěšnej juristiskej bitwu móžeše gmejna docpěć, zo Radwor hišće dźensa swoju wyšu šulu ma.
Łaz (AK/SN). Dwojenju nadróžnych mjenow chce Łazowska gmejna w přichodźe zadźěwać a ma so tuž dale po swojim wobzamknjenju wo přemjenowanju nadróžnych mjenow ze 6. junija 2017. Tole podšmórny wjesnjanosta Thomas Leberecht (CDU) na zašłym posedźenju gmejnskeje rady. Wón wotmołwi tak na peticiju wobydlerjow. „Smy něhdźe 670 podpismow zběrali. 93 procentow naprašowanych bě přećiwo přemjenowanju. To rěči jasnje za našu naležnosć“, rjekny sobuorganizator Henry Frenzel z Mortkowa.
Do błyskača so dał
Wojerecy. Zo policisća abo sobudźěłaćerjo městow a wokrjesow hdys a hdys z mobilnymi błyskačemi spěšnosć šoferow měrja, je jich dobre prawo, hač so to někomu lubi abo nic. Na Hasy Marje Grólmusec we Wojerecach so to zawčerawšim dotal njeznatemu mužej po wšěm zdaću lubiło njeje. Wón do błyskača města kopny a jón powali. Skućićel zawostaji z tym nahladnu škodu něhdźe 10 000 eurow. Z tymle padom so nětko kriminalna policija zaběra.
Přirada za měšćanske wuwiće Budyskeje měšćanskeje rady wo přerjadowanju Rathenauwoweho naměsta kontrowersnje diskutuje. Tuchwilne namjety pak su jeno započatk.
Budyšin (CK/SN). Ze zaměrom, zwisk mjez železnicu a busom polěpšić, zaběraše so tele dny přirada za měšćanske wuwiće Budyšina z planami k přerjadowanju naměsta před dwórnišćom. Ale, tak twarska decernentka Juliane Naumann wot wšeho spočatka rjekny, njebudu nowe centralne busowe dwórnišćo, kaž sej je mnozy wobydlerjo přeja, na wotwidźomny čas twarić. Město tam prosće žane płoniny njewobsedźi. Wona sama faworizuje, wobchować hłownej wósce wot dwórnišća přez Rathenauwowe naměsto do města abo k busowemu dwórnišću. Po noworjadowanju busoweje syće města móhli ludźo z kóždym busom wot dwórnišća direktnje k busowemu dwórnišću jěć.
Wothłosowanje wo kubłanju
Ralbicy. Předsydstwo Serbskeho šulskeho towarstwa je wčera w klubowni Ralbičanskeje šule z nawodami serbskich zakładnych šulow, tam skutkowacymi koordinatorami 2plus a nawodnicami serbskich pěstowarnjow wuradźowało. Mjez druhim zaběrachu so přitomni z wočakowanjemi na přichodnych šulskich nowačkow a móžnosćemi za jednotne postupowanje při zarjadowanju dźěći do rěčnych skupinow na šuli.
Nowy teleskop w swětnišću
Cape Canaveral. Nowy swětnišćowy teleskop „TESS“ je dźensa swój puć do orbita nastupił. W nadawku NASA je priwatne předewzaće SpaceX nastroj z raketu typa Falcon-9 we Floridźe startowało. „TESS“ je naslědnik teleskopa „Kepler“ a ma nadawk, za planetami zwonka našeho słóncoweho systema pytać.
Worklečenjo dyrbja dele
Jako bu znate, zo optikarski wobchod na terenje BHG w Njeswačidle kónc januara 2018 zawru, njebě ludnosć runjewon zwjeselena. Nimo nawočow a pisanskeje potrjeby bě we wobchodźe mjenujcy tež wotnožka póšty zaměstnjena. Po jeničce dwěmaj lětomaj so młoda wobchodnica rozsudźi, do Rakec přećahnyć. Z tym bě Njeswačidło bjez póšty. Runje w dźensnišim času, hdyž bywa mnóstwo paketow wobstajnje wyše, bě to špatny signal wobydlerjam. Ludźo dźě pakćiki jenož njepřijimuja, ale je často zaso bjezpłatnje wróćo pósćelu.
Ćim bóle so wobydlerjo nětko wjesela, zo je so mandźelska Christiana Budarja, kotryž ma blidarstwo a wobchod za pčołarsku potrjebu na terenje BHG, rozsudźiła, póštowu wotnožku we wobchodźe sobu zaměstnić. Po tym, zo bě so za wažne dźěło wukubłać dała, posłužuje Beata Budarjowa nětko kupcow wšědnje popołdnju wot 14 do 17 hodź. a sobotu wot 9 do 11 hodź.