Na nócny wopyt do Wojerec

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Wojerecy. W najdlěšej nocy lěta, pjatk, 21. junija, přeprošuje Wojerowska coologiska zahroda wšitkich zajimcow wot 18.30 hodź. na wosebite nócne wjedźenje. Hladar zwěrjatow Markus Heyl chce wopytowarjam wosebite dohlady za kulisy poskićić a rozprawja mjez druhim wo tym, kotra družina zwěrjatow zahe do „łoža chodźi“ abo kotra je w nocy aktiwna. Zetkanišćo je kasa při hłownym zachodźe. Zastup za dorosćenych je 9,90 eurow, za dźěći 5 eurow.

Zapodajće Waše namjety!

Budyšin. Hač do 30. junija móžeće hišće namjety za Myto Domowiny, Myto Domowiny za dorost a Čestne znamješko zapodać. Wotedajće je prošu z wotpowědnym formularom, kotryž namakaće na webstronje , w zarjedźe Domowiny abo pósćelće jón z mailku na . Prošu wobkedźbujće při namjetowanju změnjeny porjad za spožčenje. Dalše informacije namakaće pod www.domowina.de/hsb/domowina/wuberki/mytowanski-wuberk

Je hišće swobodnych městnow

Policija (19.06.24)

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Bijeńca w Biskopicach

Biskopicy. K werbalnym a ćělnym rozestajenjam mjez skupinomaj młodostnych w starobje 18 do 23 lětami je njedźelu rano na Nowoměšćanskej dróze w Biskopicach dóšło. Chorobna słužba dowjeze šesćoch z nich, sylnych zranjenjow dla na dalše přepytowanja do chorownje. Pjeć młodostnych, z Němskeje kaž tež z Iraka a Libanona pochadźacych, wza policija k přepytowanjam na rewěr. Kak je k tomu dóšło, zastojnicy tuchwilu njewědźa.

Bydlenje so wotpaliło

Zhorjelc. Wobydlerjo wjaceswójbneho domu na Dróze Jamesa-von-Moltke w Zhorjelcu su sobotu popołdnju policiju kaž tež wohnjowu woboru na pomoc wołali. Z dotal hišće njeznatych přičin běše so na balkonje domu płunowy gril zapłomjenił a spěšnje wuhotowanje na balkonje, fasadu domu kaž tež wotpowědne bydlenje zapalił. Wohnjowym wobornikam poradźi so, woheń zhašeć a woby­dlerjow wuchować. Wěcna škoda wučinja něhdźe 100 000 eurow. Bydlenje a balkon tuchwilu hižo wužiwajomnej njejstej.

Hudźbna šula wupowědźiła

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Hórki (SN/MG). Poslednje posedźenje Chróšćanskeje gmejnskeje rady bě wčera spěšnje nimo. Hač na mały přitwark na priwatnej ležownosći w Chrósćicach njemějachu ničo wobzamknyć. W Chrósćicach pak so přiwšěm něšto hiba: Hudźbna šula w Budyšinje je swoje wotnajenske zrěčenje z gmejnu wupowědźiła. To rěka, zo njezměja wot noweho šulskeho lěta hižo wjace filialu hudźbneje šule we wsy. Rozsud šule wjesnjanosta Marko Kliman (CDU) jara wobžaruje. A to nic jenož tysac eurow dla, kotrež změje gmejna wob lěto mjenje na dochodach. Radźićel Uwe Macka „by so wjeselił, hdyž by šula wostała“, wšako ma wona we wsy wěstu tradiciju a mnohe dźěći dadźa so tam wukubłać. Pječa pak je pře mało dźěći, a tak so wobhospodarjenje hižo njewudani. Kliman je skerje měnjenja, zo maja pře mało hudźbnych wučerjow.

Rozsud z njejasnym wukóncom

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Njeswačanska gmejnska rada po debaće kompromis namakała

Njeswačidło (JK/SN). Dołho je trało, doniž njebě so Njeswačanska gmejnska rada wčera na swojim poslednim posedźenju do lěćneje přestawki dojednała na rozrisanje, při kotrymž mnohim radźićelam derje njebě. Znowa dźěše wo třěchu zakładneje šule a trěbne nuzne wobnowjenje, zo by so dalšim škodam přez włóžnotu zadźěwało. Hižo w mejskim posedźenju su wo tym rěčeli, a so tež na to dojednali, zo za přičinami mokroty slědźa. Trěbne dźěła za to chcychu w prózdninach přewjesć. Te so nětko započinaja a wjele so hišće stało njeje. Radźićeljo mějachu samo na sebi přepodać nadawki za trěbne dźěła na třěše. Do toho pak chcychu so rady na to dojednać, štó naprawu technisce a fachowje přewodźa a hač njeje snano lěpje, hdyž wěcywustojny přičinu włóžnoty namaka a napřećo něhdyšim twarcam zastupuje. To móhło gmejnje wudawki za naprawu znižić.

Nowa zahrodka senioram na wužitk

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Po někotrych měsacach přetwara je wonkowny areal kołowokoło wuměnkarskeho statoka Na wjesnej łučinje 48 w Blunju zaso přistupny. To je na dobro staršich wobydlerjow na statoku.

Bluń (SR/SN). Wopytowar statoka wuhlada tu dźensa swětłu, wulkomyslnu, zelenu oazu z pućikami bjez barjerow, z wysokej hrjadku, małej historiskej wustajeńcu ratarskich gratow a tej abo tamnej móžnosću k sedźenju a přebywanju. Přidatnje su na dworje njedawno rostlinarnju natwarili. We wysokej hrjadce rostu hižo kórki a tomaty. „W našej zahrodźe móža naši wobydlerjo-seniorojo kaž tež wopytowarjo sami aktiwni być. Tak spěchujemy strowotu“, rozłožuje Gerd Williger. Wón je sej z wuměnkarskim statokom w Blunju són spjelnił. Za swoju wiziju je 57lětny swój staršiski dom přetwarić dał. Jako přidružnik je rodźeny Blunjan před lětami w hladarni ze seniorami a pozdźišo tež ze zbrašenymi ludźimi dźěłać započał.

Běše zaso tak daloko: Póndźelu wotmě so hižo 12. raz warjenski kurs Płomjenja w kuchni Budyskeho Wjelbika. Wosom hólcow a holcow, mjez druhim z Dobrošic, Róžanta a Radworja je pod wěcywustojnym nawodom kucharja Tomaša Lukaša meni nawariło a swojich staršich kaž tež dźědow a wowki pohosćiło. W swojich prózdninach, kotrež so dźensa započnu, maja mali kucharjo nětk wjele chwile, so we warjenju dale wukmanić. Foto: Pětr Šołta

Chcedźa domchowanku wuhotować

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

We Wojerecach chcedźa so wo wuhotowanje Sakskeje domchowanki požadać. Zarjadowanje měło imagej města přisporjeć. Tež Serbja maja na domchowance wažnu rolu zabrać.

Wojerecy (AK/SN). Město Wojerecy ze swojimi pjeć wjesnymi dźělemi požada so wo wuhotowanje 26. sakskeje krajneje domchowanki, kotraž ma so w septembru 2025 wotměć. To je tamniša měšćanska rada wčera jednohłósnje wobzamknyła. Komuna přewza organizaciju zarjadowanja a móže ze spěchowanjom we wobjimje 133 600 eurow sakskeho ministerstwa za regionalne wuwiće ličić. Swójski podźěl města 5 000 eurow wučinja. Krajnu domchowanku chcedźa zhromadnje z měšćanskim swjedźenjom wotměć. „To je móžno a móhł imagej města přisporjeć“, jednaćel Łužiskeje hale, Dirk Rolka, w swojim přednošku na posedźenju rady podšmórny.

Krótkopowěsće (19.06.24)

srjeda, 19. junija 2024 spisane wot:

Elewojo wostanu na dalše lěto

Budyšin. Aquina Žurec, Bernadet Šnajdrec a Ole Schmidt budu na dalšu hrajnu dobu elewojo při Němsko-Serbskim ludowym dźiwadle w Budyšinje. Tole dźiwadło wčera zdźěli. W aktualnej hrajnej dobje běchu woni inscenaciju „Zhub so, baby, zhub so“ předstajili, kotruž chcedźa přichodnu hrajnu dobu tež němsce zahrać. Tuchwilu skutkuja woni w lěćnym dźiwadle sobu.

Wokno Lěwicy wobškodźili

Budyšin. W nocy wot póndźele na wčerawšu wutoru su njeznaći wokno běrowa wokrjesneho zwjazka Lěwicy na Budyskej Šulskej hasy z plesternakom wobškodźili. Wokrjesna jednaćelka Lěwicy Jana Lübeck je wčera policiju informowała. Dotal je njeznate, na koho je so njeskutk měrił. Prawdźepodobnje pak ma to politiski pozadk. Politikarjo Lěwicy nadběh raznje zasudźa.

Městnosć projekta tajna

Wopyt postawy hódnje woswjećili

wutora, 18. junija 2024 spisane wot:
Składnostnje 500. róčnicy, zo buchu relikwije swjateho Bena w Mišnje pozběhnjene, běchu wěriwi ze serbskich wosadow zawčerawšim na zhromadny swjedźenski nyšpor do Radworja přeprošeni. Swjatočnosć wobrubiła je mjez druhim 1. Serbska kulturna brigada. W Božim domje bě postawa swjateho Bena wustajena, kotraž Radworska wosada poprawom wobsedźi. Mjeztym pak je jako požčonka w kapałce Drježdźansko-Mišnjanskeho biskopstwa wustajena. Po nyšporje muzejownica Andrea Pawlikowa zajimawostki k postawje rozłožowaše. Na farskej łuce pak bě přiležnosć k zhromadnej bjesadźe. Foto: Bosćij Handrik

Koncert ludźi wulce zwjeselił

wutora, 18. junija 2024 spisane wot:
W derje napjelnjenej Chróšćanskej farskej cyrkwi zaspěwachu wčera 37 kapałnikow z Drježdźan. Bě to koncert we wobłuku jich koncertneje turneje po wšelkich městnach. Njedawno běchu woni tež hižo w Ralbicach zaspěwali. Něhdźe połdra hodźiny zanjesechu hólcy pod nawodom Christiana Bonatha kruchi klasiskeho sakralneho repertoira němsce, łaćonsce a jendźelsce. Meditatiwne wokomiki programa publikum runje tak rady přiwza, kaž wurjadne solistiske spěwy. Wosebje zadźiwani běchu přisłucharjo, jako so kapałnicy po cyłej cyrkwi rozdźělichu a tak z kóždeho směra spěwachu. Stejo so jim publikum z mócnym aplawsom dźakowaše. Foto: Feliks Haza

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND