Incidenca přiběraca
Budyšin. Dale přiběrała je incidenca w hornjołužiskimaj wokrjesomaj. Roberta Kochowy institut je dźensa za Budyski wokrjes 115,4 a za Zhorjelski 117,7 podał. Minjeny pjatk su we wokrjesu Budyšin wo 33 a we wokrjesu Zhorjelc wo 43 natyknjenjach z koronawirusom rozprawjeli. Wo kónctydźenskich ličbach strowotniskej zarjadej dźensa informujetej.
Lyrika zhudźbnjena
Lipsk/Drježdźany. Loni stej Róža Domašcyna a Axel Helbig antologiju sakskeje lyriki „Weltbetrachter“ wudałoj. Sakska literarna rada je zhromadnje z towarstwom MusikProjektSachsen komponistow přeprosyła někotre basnje ze zběrki zhudźbnić. Mjez druhim je baseń Lenki (Christiany Piniekoweje) komponist Christian FP Kram zhudźbnił. Pod hesłom „Falls die Winde uns günstig sind“ předstaja projekt 5. a 6. nowembra w Lipsku a Drježdźanach.
Dźiwjencow krućišo chłostać
Chrósćicy. Serbske šulske towarstwo poskići młodostnym wot 15 lět, kotřiž maja zajim na dźěle jako kubłar/ka, prózdninske dźěło w swojich kubłanišćach w Hornjej a Delnjej Łužicy. Zajimcy njech so z krótkim požadanjom pod přizjewja.
Namjety zapodać
Budyšin. Lětuša schadźowanka ma so sobotu, 20. nowembra, w Budyskej „Krónje“ swjećić. Studowacy kaž tež wuknjacy Serbskeho gymnazija su nětko namołwjeni sej hłójčku łamać wo přinoškach, kotrež maja program wobohaćić. Ze strony Załožby za serbski lud zamołwita Jana Pětrowa planuje zhromadnje z Katku Pöpelec a Symanom Hejdušku tuchwilu „normalny“ live-program pod wuměnjenjemi 3G abo 2G. Dokładniše informacije hišće wozjewja. Hač do njedźele, 10. oktobra, přijimuja organizatorojo namjety. Wone měli wopřijeć informacije wo tym, štó so předstaji, po móžnosći hižo z temu. Při- noški za program njech zapodadźa zajim- cy e-mejlnje na abo .
Dźěłarnička Bjesadow
Chrósćicy (JK/SN). Hižo loni kiwaše Chróšćanskej gmejnje zbožo, jako dósta wona myto za swój projekt „Chrósćicy pohibuja wšitkich“ we wobłuku wubědźowanja Simul+. Nětko je jej regionalny management Leader Hornjołužiskeje hole a hatow wobkrućił, zo dalše štyri projekty spěchuje, a to z 75 procentami. Swójski podźěl zapłaći gmejna z loni dobyteho myta.
Łazowska gmejna chce 20 000 eurow z komunalneje pawšale Swobodneho stata Sakskeje w swojich wjesnych dźělach za zwyšenje hódnoty zasadźić.
Łaz (AK/SN). Łazowska gmejna chce lětsa wot Sakskeje přewostajenu pawšalu 70 000 eurow k sylnjenju wjesneho ruma zmysłapołnje a zaměrnje zasadźeć. To podšmórny wjesnjanosta Thomas Leberecht (CDU) na njedawnym posedźenju gmejnskeje rady. Jednohłósnje wobzamknychu jeje čłonojo wužiwanje srědkow za Łaz, za Drěwcy (Driewitz)/Lipiny (Lippen), za Wulke Ždźary (Groß Särchen) / Koblicy (Koblenz) a za Běły Chołmc (Weißkollm) / Tři Žony (Dreiweibern) / Roholń (Riegel) / Tyhelk (Tiegling).
Prěnjotnje chcychu kompletnu sumu za wudźeržowanje wodźiznow wužiwać. Dokelž pak dóstanje gmejna kóšty za to zarunane, chce wona nětko jenož 50 000 eurow z pawšale za wodźizny wudać. Tak maja wšitke wsy komuny dohromady 20 000 eurow za inwesticije.
W lěsu awtomat namakał
Nowa Wjes. W lěsku blisko Noweje Wsy njeje muž jenož hriby našoł. Předwčerawšim wuhlada wón tam skóncowany a rozebrany cigaretowy awtomat. Tón steješe dotal při Rakečanskej Hłownej dróze, hdźež bě so w nocy do toho zhubił. Z awtomata pokradnychu njeznaći cigarety za 500 eurow. Wěcna škoda wučinja 2 000 eurow.
Lětušej lawreataj pomjenowanaj
Oslo/Stockholm. Lětuše Měrowe Nobelowe myto spožča žurnalistce Mariji Ressa z Fillipinow a ruskemu žurnalistej Dmitrijej Muratowej, kaž norwegski Nobelowy komitej dźensa w Oslu zdźěli. Lawreat Nobeloweho myta za literaturu 2021 je tansaniski spisowaćel Abdulrazak Gurnah. Jeho počesća „za bjezkompromisne a sobu čujace zanurjenje do wuskutkow kolonializma a dóńta ćěkanca w škałbje mjez kulturami a kontinentami“, kaž bu wčera w Stockholmje znate.
Wot póndźele koronatest płaćić
Budyšin. Wot 11. oktobra maja ludźo koronatesty w Budyskim wokrjesu zapłaćić, wuwzate su na přikład kontaktowe wosoby. Wo jědnaće natyknjenjach z koronawirusom a dalšim smjertnym padźe tam wčera informowachu. Incidenca po RKI wučinja dźensa 102. Incidenca we wokrjesu Zhorjelc je po RKI dźensa na 93,4 rozrostła. Tam su wčera 48 infekcijow zwěsćili.
Choćebuz na wuchodźe prědku
Via Regia a zdobom wjesna dróha přez stare Lejno stej tuchwilu přetorhnjenej, dokelž bu móst wobškodźenja přez Małowosyčansku rěku dla zawrjeny. Železne nošaki su přezerzawjene, tak zo su so kamjenje jězdnje pušćili.
Wohnjowa wobora, wuchowanske a zastaranske awta a dalše jězdźidła docpěwaja tam bydlacych nětko jenož hišće z wuchoda abo zapada wot statneje dróhi S 100 hač k rěčce. Za to je komunalny twarski zawod gmejny Pančicy-Kukow jězdnju w šěrokosći třoch metrow spřihotował.
Dalši móst w bjezposrědnjej bliskosći je tohorunja wobškodźeny. Tam pak město železnych nošakow dołhe zornowcowe stołpy přez rěku leža. Gmejnscy dźěłaćerjo powjerch mosta nětko z betonom wukidaja. Hdyž budźe dźěło zdokonjane, smědźa po nim jenož hišće hač do 3,5 tonow ćežke wozydła jězdźić.
Wobydlerjo Lejna so wězo nadźijeja, zo budźe stary móst Via Regije bórze zaso znowa natwarjeny, wšako je historiski puć w originalnej čarje přez wjes wosebity swědk stawiznow – nic jenož Lejna – a zdobom wažny wobchadny zwisk při njej bydlacym. Benedikt Cyž
Swójbna rozkora eskalěrowała
Běła Woda. Swójbneje rozkory dla dyrbjachu předwčerawšim wječor policiju w Běłej Wodźe wołać. Jako zastojnicy přijědźechu, 48lětny muž w bydlenju runje do dweju swójbneju biješe. Policisća chcychu jeho z bydlenja nuzować, na čož so bičk tež do nich da a jich křiwdźeše. Tak jim ničo druhe njezby, hač muža sputać a na policajski rewěr dowjezć. Tam so wukopa, zo bě wón dospołnje wopity. Pola njeho naměrichu 2,9 promilow alkohola w kreji. Nimo toho měješe muž zakazany nóž při sebi.