Po tym zo pobychmy my seniorojo Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT) spočatk meje hižo na wjacednjowskej kubłanskej wuprawje w Hannoverskim Wendlandźe, wjedźeše nas dnjowa busowa jězba kónc awgusta do Delnjeje Łužicy. Prěnja stacija bě město Choćebuz, kotryž bě w NDRskim času stolica wobwoda a nimo toho energijowy centrum. Dźensa je to moderna uniwersitna metropola z něhdźe 120 000 wobydlerjemi.
Kak z nowym Sakskim krajnym sejmom hromadźe dźěłać? Měli serbskeho zapósłanca zwonka politiskich stron do krajneho parlamenta wolić móc? Prašeni to po minjenej wólbnej njedźeli.
Budyšin (SN/at). W nowym Sakskim krajnym sejmje zastupjene strony chcedźa nastupajo serbske naležnosće z Domowinu hromadźe dźěłać. To bě na serbskim wólbnym forumje słyšeć a w zwisku z wólbnymi prašenjemi třěšneho zwjazka pytnyć, kaž předsyda Domowiny Dawid Statnik našemu wječornikej rjekny. „To je najebać změny dobry zakład za dalše dźěło a serbske temy.“
Statnik wjeseli so nad wólbnym wuspěchom Alojsa Mikławška a Marka Šimana, wobžaruje pak, zo njeje kandidat Lěwicy, Domowinjan Hajko Kozel, dale zapósłanc. Harald Baumann-Hasske a Thomas Baum (wobaj SPD) staj narodnu organizaciju tohorunja podpěrałoj a nimataj hižo žadyn mandat.
Prezidij Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny je wčera we Wojerecach prěnje wuradźowanje gremija po lětnjej přestawce přihotował, kotrež wotměje so 6. septembra w Choćebuzu.
Wojerecy (SN/JaW). W srjedźišću wčerawšeho posedźenja prezidija Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny stejachu wólby noweje Rady za serbske naležnosće Sakskeje za dobu wot lěta 2019 do 2024.
Wojerecy (SN/JaW). W přitomnosći předsydki Rady za naležnosće Serbow w Sakskej Marje Michałkoweje, wjesnjanostow z Rakec, Njeswačidła a Chrósćic, Swena Nowotneho, Gerda Schustera a Marka Klimana (wšitcy třo CDU), społnomócnjenych za serbske naležnosće města Wojerec, wokrjesa Budyšin a Sakskeje Gabriele Linakoweje, Reginy Krawcoweje a Stanisława Brězana, zastupnikow wokrjesow Budyšin a Zhorjelc kaž tež wjacorych kandidatow za wólby Sakskeho krajneho sejma staj wčera statny sekretar sakskeho nutřkowneho ministerstwa prof. dr. Günther Schneider a předsyda Domowiny Dawid Statnik we Wojerecach serwisowy běrow za serbsku rěč wotewrěłoj. Běrow je w nošerstwje Domowiny a změje we Wojerowskim Domowinskim domje dwě rumnosći k dispoziciji. Zhromadnje z Elenu Seidel z Ćiska a Linell Kandziora z Wojerec – wobě běštej swjedźensku drastu Wojerowskich ewangelskich Serbowkow woblečenej – su při zachodźe Domowinskeho domu dwurěčnu tafličku za běrow wotkryli.
Pančicy-Kukow (SN/MWj). Rjane serbske zetkanje dožiwichu wopytowarjo swójbneho popołdnja wčera na Kukowskim hrodźišću, na kotrež bě Domowinska skupina Pančicy-Kukow hromadźe z někotrymi młodymi swójbami přeprosyła. Bě to prěnje tajke zarjadowanje, kotrež je skupina přihotowała, kaž jeje předsyda Pětr Korjeńk rjekny. Na kóncu běchu sej wšitcy přezjedni, zo bě so pospyt přewšo derje poradźił.
Budyšin (SN). Wotmołwy na wotewrjene prašenja lońšeho naprašowanja wšěch serbskich towarstwow a zwjazkow su z pomocu zarjada Domowiny přehladane a prěnje konkluzije jasne. To zwěsćichu čłonojo rozšěrjeneho wuběrka za zjawnostne a lobbyjowe dźěło Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny na swojim njedawnym posedźenju w Budyšinje. „Dźěło tak dawno hišće wotzamknjene njeje, ale smy prěnje nadawki z wuslědkow naprašowanja wotwodźeli“, praji předsydka wuběrka Marka Cyžowa.
Wuběrk w swojej analyzy zwěsća, zo přeje sej wjetšina wobdźělnikow naprašowanja wjace kontakta, zwiskow a transparency Domowiny. Zwjazkowe předsydstwo wotměwa něhdźe po měsacomaj posedźenje, a to stajnje na teritoriju druheje župy. Jemu wuběrk namjetuje, zo sej předsydow Domowinskich skupin a towarstwow, kiž we wotpowědnej župje skutkuja, wosobinsce na posedźenja přeproša. „Tak by so časćiši, prawidłowny a njeposrědni kontakt poskićił. Informacije, mysle a nazhonjenja, ale tež wjesela a starosće, hodźa so tak po krótkim puću wuměnjeć“, měni Marka Cyžowa.
Wojerecy (SN). Župa „Handrij Zejler“ Wojerecy namjetuje Alexandera Pólka jako kandidata za wólby Rady za serbske naležnosće w Sakskim krajnym sejmje. Wo tym je dźensa Wojerowski župan Marcel Brauman zjawnosć informował.
Swój namjet wobkruća župa z tym, zo so studowany stawiznar Pólk „na wšelake wašnje w serbskim towaršnostnym žiwjenju angažuje“. Nimo skutkowanja jako organist naliča župan Brauman sobudźěło Pólka we Wojerowskim klubje młodych Serbow a dalši čestnohamtski angažement. „Wón je kruće w serbskich tradicijach zakótwjeny a pyta zdobom za nowymi pućemi do přichoda“, rěka we wobkrućenju. „Alexander Pólk je połny elana a čerstwych mocow zajimy serbskeho ludu napřećo sakskemu parlamentej z krutym rjapom a ze swojim přećelnym, zdwórliwym wašnjom zastupować“. Zdobom skedźbnja župa na to, zo twori namjetowany nowe rěčne rumy „w geografisce srjedźnej Łužicy“ a so sylnje politisce zasadźa, mjez druhim za Serbski sejm. „Smy přeswědčeni, zo Alexander Pólk w serbskej radźe zajimy wšěch Serbow derje zastupuje.“