Olympia 2022 w Pekingu
Kuala Lumpur. Olympiske zymske hry 2022 wotměja so w Pekingu. To je Mjezynarodny olympiski komitej dźensa w Kuala Lumpuru rozsudźił. Chinska stolica je so přećiwo najwjetšemu městu Kazachskeje, Almaty, přesadźiła. Peking je tak prěnje město w olympiskich stawiznach, kotrež po lětnjej w lěće 2008 nětko tež zymsku olympiadu wuhotuje.
Ludmila Dvořáková njeboh
Praha. Operowa spěwarka Ludmila Dvořáková je njeboh. 92lětna zemrě wohenja w swojim bydlenju w Praze dla, powěsćernja ČTK dźensa rozprawja. Dvořáková bě swój čas Wagnerowe a Straussowe opery spěwała. Wona skutkowaše mjez druhim w Berlinje, Mnichowje, Londonje, New Yorku a Parisu. 1972 spožčichu jej Narodne myto NDR.
Nowa internetna terapija
Lipsk. Internetnu terapiju za přiwuznych suicidnych woporow chce Lipšćanska uniwersita poskićić. Kaž direktorka kliniki za psychosomatisku medicinu a psychoterapiju Anette Kersting zdźěla, ma internetne lěkowanje wosebje pomocne być, dokelž je anonymne. Program traje dwě lěće. Loni bě sej w Sakskej 664 ludźi žiwjenje wzało.
BVB zbožownje dobył
Budyšin. Njeznaći su w nocy na štwórtk na Budyskej Friedricha Lisztowej šulske twarjenje z hokatymaj křižomaj pomórali. Bydlenske drustwo, kotrež dom wobhospodarja, je jeju hnydomne wotstronjenje postajiło. Decernat statneho škita njeskutk přepytuje.
Budestecy. Policija je w běhu dweju tydźenjow ćežke rubježnistwo wujasniła, kotrež bě so 16. julija w Budestecach stało. Tehdy njeznaty bě so do domu wuměnkarki zadobył, ju sputał a jej z nožom hrozył. Pokradnył je něšto mało pjenjez a ec-kartku žony, z kotrejž spyta bjez wuspěcha pjenjezy wotzběhnyć. 26lětny z Lubijskeje kónčiny je nětko zajaty.
Wojerecy (SN/mwe). Wobchadny zwjazk Hornjo Łobjo (VVO), kotryž zasadźa busy nimo Drježdźan, Mišna, Sakskeje Šwicy a druhdźe tež we Wojerecach, pyta swójby za test. Pod hesłom „Z awta won, nutř do busow a ćahow“ přewjedźe VVO ze swojimi partnerami wot 21. do 27. septembra projektowy tydźeń. K tomu dóstanu swójby, kotrež je zwjazk z přizjewjenjow wuzwolił, wosebitu potuńšenu jězdźenku. Z njej móža wone wólnje z ćahami a busami VVO jězdźić a bliskowobchad testować. Hač do 4. septembra je móžno so pod adresu www.vvo-online. de/umsteigerfamilie přizjewić.
Na kóncu kiwa wobdźělnikam we wobłuku wubědźowanja myto, lětna jězdźenka w hódnoće 1 662 eurow.
Huska (SN). Prawidłownje přewjeduja w Husce wodźenja po hrodźe, štož je hižo mjez mnohimi zajimcami, tež z Drježdźan, wulki wothłós žnjało. Wažne pak je, zo maja so hrodowe wodźenja znajmjeńša tydźenjej do termina knihować a zapłaćić. Wot apryla do oktobra je přeco prěni štwórtk w 16.30 hodź. zjawne wodźenje za jednotliwcow a skupiny hač do 20 ludźi. Pod telefonowym čisłom 035930/55 2 27 skazanki přijimuja.
Přitulny wječor na wěži
Budyšin (SN). Wěžerka Budyskeje Bohateje wěže wjeseli so na hosći, kotřiž chcedźa z njej 8. awgusta, w 20 hodź. wysoko nad sprjewinym městom přitulny wječor dožiwić. Lisćiki za to poskićeja w měšćanskej turistiskej informaciji.
Prózdninska dźěćaca atrakcija
Mały Wjelkow (SN). Hubicy a wodobule na so mjetać móža dźěći w Małowjelkowskim prazwěrjencu nětkole w prózdninach wšědnje w 12 a 15 hodź.
Pančicy-Kukow (SN/mwe). Z dwěmaj napřećiwnymaj hłosomaj je gmejnska rada Pančicy-Kukow na swojim wčerawšim posedźenju w Lejnje zwyšenje staršiskich přinoškow za žłobik a pěstowarnju we Wotrowje a Pančicach-Kukowje kaž tež za hort Šule Ćišinskeho wobzamknyła. Hižo w lěće 2013 běchu so tamniši radźićeljo k tutym zwyšenjam na zakładźe za gmejnu płaćiwych postajenjow Sakskeje zawjazali.
Wot 1. oktobra změja starši za swoje prěnje dźěćo w žłobiku na dźewjeć hodźin hladanskeho časa měsačnje 183,51 eurow płaćić, dotal 160 eurow. Tohorunja za prěnje dźěćo a dźewjeć hodźin hladanskeho časa płaći přebytk we Wotrowskej a Pančičanskej pěstowarni město dotal 90,95 wot oktobra měsačnje 110,48 eurow. Za hort su přinošk na 64,63 eurow zběhnyli, dotal płaćeše wšědnje šěsćhodźinski přebytk prěnjeho dźěsća w horće na měsac 53,21 eurow.
Bjezdźěłnosć snadnje wjetša
Nürnberg. Lětnjeje přestawki w mnohich zawodach a mnohich šulskich wotchadnikow dla je so ličba bjezdźěłnych w Němskej w juliju wo 61 000 na nětko 2,773 milionow powjetšiła. To je přiwšěm 99 000 mjenje hač loni w juliju, kaž Zwjazkowa agentura za dźěło dźensa zdźěli. Kwota bjezdźěłnosće rozrosće wo 0,1 dypk na 6,3 procenty.
Łódź njemóže dale jěć
Drježdźany. Dale trajacy niski staw wody Łobja je dowolowu łódź „Clara Schumann“ w Mišnje zadźeržał. Łódź chcyše poprawom do čěskeho Mělníka jěć, kaž jeje kapitan zdźěli. Z Mišna pak dyrbjachu pasažěrojo z busami zaso domoj jěć. Łódź trjeba znajmjeńša 1,60 metrow wody pod sobu. Mišnjanski pegel pokazowaše dźensa rano runje 1,16 metrow.
Indianski hosćenc w Čěskej
Praha. Zastupnicy indianskeho splaha seminolow, pochadźacy z Floridy w USA, su tež w čěskej stolicy aktiwni. Hižo štyri lěta wobsteji w centrumje Prahi wot indianskich předewzaćelow nawjedowany hosćenc Hard Rock Cafe. Nětko chcył mějićel James Billie tam tež hišće hotel wotewrěć. Seminolojo su wot lěta 1979 w Čěskej jako hosćencarjo aktiwni.