Ze sylnymi muskimi hłosami a na ludowych instrumentach zamóchu originalni Wolgascy kozakojo minjeny pjatk něhdźe 75 připosłucharjow we Wojerowskej Janskej cyrkwi zahorić. Při baladach někotrehožkuli zyma woběhowaše. Foto: Martina Arlt

Krótkopowěsće (31.07.15)

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:

Olympia 2022 w Pekingu

Kuala Lumpur. Olympiske zymske hry 2022 wotměja so w Pekingu. To je Mje­zynarodny olympiski komitej dźensa w Kuala Lumpuru rozsudźił. Chinska stolica je so přećiwo najwjetšemu městu Kazachskeje, Almaty, přesadźiła. Peking je tak prěnje město w olympiskich stawiznach, kotrež po lětnjej w lěće 2008 nětko tež zymsku olym­piadu wuhotuje­.

Ludmila Dvořáková njeboh

Praha. Operowa spěwarka Ludmila Dvořáková je njeboh. 92lětna zemrě wohenja­ w swojim bydlenju w Praze dla, powěsćernja ČTK dźensa rozprawja. Dvořáková bě swój čas Wagnerowe a Straussowe opery spěwała. Wona skutkowaše mjez druhim w Berlinje, Mnichowje, Londonje, New Yorku a Parisu. 1972 spožčichu jej Narodne myto NDR.

Nowa internetna terapija

Lipsk. Internetnu terapiju za přiwu­znych suicidnych woporow chce Lipšćanska uniwersita poskićić. Kaž direktorka kliniki za psychosomatisku medicinu a psychoterapiju Anette Kersting zdźěla, ma internetne lěkowanje wosebje pomocne być, dokelž je anonymne. Program traje dwě lěće. Loni bě sej w Sakskej 664 ludźi žiwjenje wzało.

BVB zbožownje dobył

Policija (31.07.15)

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:

Budyšin. Njeznaći su w nocy na štwórtk na Budyskej Friedricha Lisztowej šulske twarjenje z hokatymaj křižomaj pomórali. Bydlenske drustwo, kotrež dom wobhospodarja, je jeju hnydomne wotstronjenje postajiło. Decernat statneho škita njeskutk přepytuje.

Budestecy. Policija je w běhu dweju tydźenjow ćežke rubježnistwo wujasniła, kotrež bě so 16. julija w Budestecach stało. Tehdy njeznaty bě so do domu wuměnkarki zadobył, ju sputał a jej z nožom hrozył. Pokradnył je něšto mało pjenjez a ec-kartku žony, z kotrejž spyta bjez wuspěcha pjenjezy wotzběhnyć. 26lětny z Lubij­skeje kónčiny je nětko zajaty.

Pytaja swójby za test

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:

Wojerecy (SN/mwe). Wobchadny zwjazk Hornjo Łobjo (VVO), kotryž zasadźa busy nimo Drježdźan, Mišna, Sakskeje Šwicy a druhdźe­ tež we Wojerecach, pyta swójby za test. Pod hesłom „Z awta won, nutř do busow a ćahow“ přewjedźe VVO ze swojimi partnerami wot 21. do 27. septembra projektowy tydźeń. K tomu dóstanu swójby, kotrež je zwjazk z při­zje­wjenjow wuzwolił, wosebitu potuńšenu jězdźenku. Z njej móža wone wólnje z ćahami a busami VVO jězdźić a blisko­wob­chad testować. Hač do 4. septembra je móžno so pod adresu www.vvo-online. de/umsteigerfamilie přizjewić.

Na kóncu kiwa wobdźělnikam we wobłuku­ wubědźowanja­ myto, lětna jězdźenka­ w hódnoće 1 662 eurow.

Wodźenja po hrodźe skazać

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:

Huska (SN). Prawidłownje přewjeduja w Husce wodźenja po hrodźe, štož je hižo mjez mnohimi zajimcami, tež z Drježdźan, wulki wothłós žnjało. Wažne pak je, zo maja so hrodowe wodźenja znajmjeńša tydźenjej do termina knihować a zapłaćić. Wot apryla do oktobra je přeco­ prěni štwórtk w 16.30 hodź. zjawne wodźenje za jednotliwcow a skupiny hač do 20 ludźi. Pod telefonowym čisłom 035930/55 2 27 skazanki přijimuja.

Přitulny wječor na wěži

Budyšin (SN). Wěžerka Budyskeje Bohateje wěže wjeseli so na hosći, kotřiž chcedźa z njej 8. awgusta, w 20 hodź. wysoko nad sprjewinym městom přitulny wječor dožiwić. Lisćiki za to poskićeja w měšćanskej turistiskej informaciji.

Prózdninska dźěćaca atrakcija

Mały Wjelkow (SN). Hubicy a wodobule na so mjetać móža dźěći w Małowjelkowskim pra­zwěrjencu nětkole w prózdninach wšědnje w 12 a 15 hodź.

Kolesowarjo njejsu wěsći

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:
Budyšin (SN). W srjedźišću njedawneho wuhódnoćenja dopóznaćow wobydlerjow k planowanemu twarej kružneho wobchada na Budyskej Schliebenowej stejachu kolesowarjo. Wšako mnozy twjerdźa, zo su woni pod tuchwilnymi wobstejnosćemi w kruhu wohroženi. To nastupa jich wěstosć na jězdni runje tak kaž­ před a za kruhom. Wobydlerjo, kotřiž test nachwilneho kružneho wobchada před Mostom měra cyle dokładnje wobkedźbuja, twjerdźa, zo njejsu kolesowarjo pod tuchwilnymi wob­stejnosćemi wěsći. Wodźerjo wosobowych a nakładnych awtow na nich mało dźiwaja, wosebje hdyž ze wšěch směrow do kružneho wobchada jědu. Z měšćanskeho zarjadnistwa wšak skedźbnjeja w tym zwisku na nadróžnowobchadny porjad, kotryž ma kolesowarjow za runohódnych wobdźělnikow wobchada. Kolesowar w kružnym wob­chadźe móže tuž bjezdwěla awta wot­prawa přesćahnyć, zo by so tak jězdźidłam zady so na chódnik wuwinyć móhł. Na kóždy pad připrawja při twarje noweho kružneho wobchada škitne smuhi za kolesowarjow. Tak je jich čara při dróze dokładnje markěrowana a šo­ferow namołwja kedźbować.

Přinoški zwyšene

pjatk, 31. julija 2015 spisane wot:

Nowe postajenja za žłobik, pěstowarnju a hort

Pančicy-Kukow (SN/mwe). Z dwěmaj napřećiwnymaj hłosomaj je gmejnska rada Pančicy-Kukow na swojim wčerawšim posedźenju w Lejnje zwyšenje staršiskich přinoškow za žłobik a pěstowarnju we Wotrowje a Pančicach-Kukowje kaž tež za hort Šule Ćišinskeho wobzamknyła. Hižo w lěće 2013 běchu so tamniši ra­dźićeljo k tutym zwyšenjam na zakładźe za gmejnu płaćiwych postajenjow Sakskeje zawjazali.

Wot 1. oktobra změja starši za swoje prěnje dźěćo w žłobiku na dźewjeć hodźin hladanskeho časa měsačnje 183,51 eurow płaćić, dotal 160 eurow. Tohorunja za prěnje dźěćo a dźewjeć hodźin hladanskeho časa płaći přebytk we Wotrowskej a Pančičanskej pěstowarni město dotal 90,95 wot oktobra měsačnje 110,48 eurow. Za hort su přinošk na 64,63 eurow­ zběhnyli, dotal płaćeše wšědnje šěsćhodźinski­ přebytk prěnjeho dźěsća w horće na měsac 53,21 eurow.

W Budyskim rewěrje awtodróhoweje policije zakónčichu dźensa dopołdnja oficialne zawjedźenje digitalneho škričkowanja za wšitke zarjady a organizacije z wěstotnymi nadawkami Budyskeho wokrjesa. Thomas Drägler, wohnjowy mišter Budyskeje měšćanskeje wobory, mjez druhim nowinarjam demonstrowaše, kak nowa technika w jězdźidle funguje. Foto: SN/M. Bulank

Młodostni w Radworju stanowali

štwórtk, 30. julija 2015 spisane wot:
Čiłe žiwjenje knježeše wot póndźele hač do dźensnišeho při Radworskej wohnjo­wobornej gratowni. Jědnaće holcow Radworskeje, Malešanskeje, Wulkodubrawskeje a Załomskeje gmejny tam stanowaše, hólcy běchu we Łomsku. Bě to zhromadny projekt mobilneho młodźinskeho dźěła Budyskeho Kamjentneho domu a towarstwa Valtenberg z Wjazońcy. Holcy a hólcy zwoprawdźichu tójšto předewzaćow, jenož kupać so njemóžachu. Nawod měješe Sophia Delanec z Radworja. Foto: SN/M. Bulank

Krótkopowěsće (30.07.15)

štwórtk, 30. julija 2015 spisane wot:

Bjezdźěłnosć snadnje wjetša

Nürnberg. Lětnjeje přestawki w mnohich zawodach a mnohich šulskich wotchadnikow dla je so ličba bjezdźěłnych w Němskej w juliju wo 61 000 na nětko 2,773 milionow powjetšiła. To je při­wšěm 99 000 mjenje hač loni w juliju, kaž Zwjazkowa agentura za dźěło dźensa zdźěli. Kwota bjezdźěłnosće rozrosće wo 0,1 dypk na 6,3 procenty.

Łódź njemóže dale jěć

Drježdźany. Dale trajacy niski staw wody Łobja je dowolowu łódź „Clara Schumann“ w Mišnje zadźeržał. Łódź chcyše poprawom do čěskeho Mělníka jěć, kaž jeje kapitan zdźěli. Z Mišna pak dyrbjachu pasažěrojo z busami zaso domoj jěć. Łódź trjeba znajmjeńša 1,60 metrow wody pod sobu. Mišnjanski pegel pokazowaše dźensa rano runje 1,16 metrow.

Indianski hosćenc w Čěskej

Praha. Zastupnicy indianskeho splaha seminolow, pochadźacy z Floridy w USA, su tež w čěskej stolicy aktiwni. Hižo štyri lěta wobsteji w centrumje Prahi wot indianskich předewzaćelow nawjedowany hosćenc Hard Rock Cafe. Nětko chcył mějićel James Billie tam tež hišće hotel wotewrěć. Seminolojo su wot lěta 1979 w Čěskej jako hosćencarjo aktiwni.

nawěšk

nowostki LND