Miłoćicy. We wobłuku Interreg-projekta „Kubłanje k zachowanju starych sadowcowych družin w namjeznym regionje“ wotměje so sobotu, 5. septembra, wot 14 hodź. wosebite zarjadowanje při Miłočanskej skale. Tam móža wopytowarjo stare družiny jabłukow woptać a nadrobnosće wo nich zhonić. Předewšěm póńdźe wo zažne družiny. Na dalšim zarjadowanju 3. oktobra wot 10 hodź. steja potom srjedźozažne družiny w srjedźišću. Štóž chcyše stajnje hižo raz wědźeć, kak jeho stara jabłučina na zahrodźe poprawom rěka, njech přinjese někotre płody sobu a da wot fachowcow zwěsćić, wo kotru družinu so jedna. Wopyt zarjadowanja je darmotny.
Druhich wuchować wuknyć
Njebjelčicy (JK/SN). Hižo w měrcu je Njebjelčanska gmejna hromadźe z Budyskej ludowej uniwersitu zahajiła rjad zarjadowanjow pod hesłom „Hromadźe na wsy – myslić – wuknyć – wuwić – činić“. Koronapandemije dla pak njemóžachu z nim po zahajenskim zarjadowanju pokročować. Minjeny štwórtk běchu tuž wobydlerjo wsow Njebjelčanskeje gmejny přeprošeni, zo bychu zarjadowanja ze žiwjenjom pjelnili. Tak witaše wjesnjanosta Tomaš Čornak (CDU) 15 zajimcow z gmejny, kotřiž běchu z wotpohladom přišli, wo žiwjenju na swojich wjeskach rozmyslować.
Znowa třo nawrótnicy z dowola
Budyšin. Wo třoch nowoinfekcijach mjez nawrótnikami z dowola je Budyski wokrjesny strowotniski zarjad minjeny pjatk popołdnju informował. Dohromady rozrosće ličba koronapadow do kónca tydźenja w Budyskim wokrjesu na 515. Postajenych je 57 karantenow (+ 34). Aktualne ličby za sobotu a njedźelu hač do kónca redakciskeho dźěła za dźensniše wudaće hišće njepředležachu.
Dwaj kandidataj za wjesnjanostu
Slepo. Za wólby wjesnjanosty 1. nowembra w Slepom je gmejnski wólbny wuběrk minjeny pjatk dweju kandidatow wobkrućił. Staj to Jörg Funda za CDU a Mathias Lampe za AfD. „Wobaj kandidataj staj přizwolenaj“, podšmórny nawoda wólbneho wuběrka Ronny Jurk w Slepom. Funda je amtěrowacy wjesnjanosta a jednaćel dožiwjenskeje kupjele w Krušwicy. Lampe je ćěsliski mišter.
Janusz Wójcik zemrěł
Zubornička (SN/MWj). Hdyž budźe wot přichodneje póndźele w Zuborničce (Kleinsaubernitz) w Malešanskej gmejnje statna dróha S 109 zaso wočinjena a z njej ponowjeny móst nad Starej rěčku, drje nimo jěducym šoferam napadnyć njebudźe, zo su tam minjene tydźenje pilotowy projekt přewjedli. Móst su mjenujcy na nowe wašnje ponowili, a to z karbonowym betonom. Je to zhromadny projekt sakskeho dróhotwarskeho zarjada a Drježdźanskeje techniskeje uniwersity, hdźež na tymle polu slědźa a twarske dźěła wědomostnje přewodźuja.
Zapłaćić zabył
Słona Boršć. Při awtodróhowym wotpočnišću pola Słoneje Boršće je srjedu starši muž swoje awto z 20 litrami diesela natankował a potom bjez płaćenja do směra na Zhorjelc wotjěł. Alarmowana policija lepi 77lětneho krótko před tunlom pod Limasom. Kaž Nižozemjan policiji powědaše, je w tankowni kofej pił, ale potom diesel zapłaćić zabył. Wotpowědnu sumu wón hnydom zapłaći. Hač změje jeho misnjenje konsekwency, z tym so nětko statne rěčnistwo zaběra.
Budyšin. Přijězd šulerjow do internata Budyskeho Serbskeho gymnazija budźe njedźelu, 30. awgusta, wot 17.30 do 21 hodź. móžny. Kaž internatny team zdźěli, smědźa wšitkich přizjewjenych šulerjow, tež nowačkow, w internaće přiwzać. Nadrobniše informacije nadeńdu šulerjo na internetnych stronach Serbskeho gymnazija abo internetnje pod www.lernsax.de.
Porěča wo planach
Budyšin. Na spočatku noweho šulskeho lěta 2020/2021 přeprošuje Budyska wokrjesna hudźbna šula šulerjow a staršich na rozmołwu wo hodźinskich planach. Lětsa wotměje so tale jeničce telefonisce. Wučerjo so póndźelu, 31. awgusta, resp. wutoru, 1. septembra, pola swojich šulerjow přizjewja. Časy za teoriju, ansamble a chóry budu potom na internetnej stronje www.kreismusikschule-bautzen.de wozjewjene. Na woběmaj dnjomaj poskićuja poradźowanje tež online.
Kamjenc (SN). Lětsa swjeća w Lessingowym měsće 175. róčnicu Kamjenskeje Boršće po wot Wilhelma Leunera nowozestajenym swjedźenskim porjedźe. Runočasnje pruwuja požadanje města Kamjenca a spěchowanskeho towarstwa Boršće wo přiwzaće swjedźenja do cyłoněmskeho zapisa imaterielneho kulturneho herbstwa. Za Kamjenske měšćanske zběrki je to přičiny dosć, stawizny Boršće w kabinetnej wustajeńcy w galeriji sakralneho muzeja w Haninej cyrkwi tematizować, tež hdyž woblubowany swjedźeń runje lětsa koronoweje pandemije dla přewjesć njemóža.
Malešecy (CS/SN). Na posedźenju Malešanskeje gmejnskeje rady je tele dny Rudolf Rychtar z regionalneho managementa Leader-regiona Hornjołužiska hola a haty bilancu za dobu wot 2014 do 2020 prezentował. Po jeho słowach su k dispoziciji stejace srědki we wobjimje 12,5 milionow eurow dospołnje wučerpane. To woznamjenja, zo njeje hižo žaneje móžnosće, nowe próstwy zapodać. Wupłaćić budu srědki hišće hač do lěta 2023. Spěchowali su projekty ze sadźbu wot 25 do 75 procentow. Mjeńše sumy wudachu předewšěm za priwatne projekty, mjez druhim za wutwar bydlenjow, wjetše sumy nałožowachu zwjetša za zjawne a powšitkownowužitne projekty. Projektowemu managementej předležeše dohromady 349 próstwow k wobdźěłanju. Z nich su 245 pozitiwnje rozsudźili, 104 pak wotpokazali.