Łužica je wjelči hotspot

srjeda, 04. nowembera 2020 spisane wot:
Słowo hotspot wužiwa so tuchwilu hłownje w zwisku z koronapandemiju a wo­pisuje kónčinu z wulkej ličbu infekcijow. Móhli pak słowo tež na wupřestrěće wjel­če­ho wobstatka we Łužicy přenjesć, hdźež hižo žadyn prózdny blak njeje. Kóžda kra­jina­ ma wěstu kapacitu w zwisku z pře­­strjenju, po kotrejž móhła so wotpowědna ličba wjelčich črjódow zasydlić. We Łužicy je přestrjeń wučerpana. A sakski wjelči mana­gement zwěsća lěto wot lěta wjace črjódow we Łužicy. W minjenym wobkedźbowanskim lěće bě jich znowa štyri. Nimo­ toho je k dwójnym reprodukcijam dóšło. Wšo to su fakty, kotrež měli politikarjo wobkedźbować a konkluzije sćahnyć. Wšako z wulkeje ličby wjelkow tež dźeń a wjace konfliktow mjez wobydlerjemi kultur­neje krajiny a rubježnym zwěrjećom wuchadźa. Ćim bóle měli na to dźiwać, transparentnje a rozumne postupować. Runje w hotspotach, tak dźě to z koronapandemije wuknjemy, su hinaše naprawy trěbne, abo? Bianka Šeferowa

We Łužicy nimale žadyn prózdny blak

srjeda, 04. nowembera 2020 spisane wot:

Po słowach fachowcow ma Němska wjele kónčin, hdźež móhł so wjelk zadomić

Mjeztym 20 lět so wjelki w Němskej wupřestrěwaja. Prěnja wjelča črjóda bě so­ we Łužicy zasydliła. W monito­ringowym lěće 2018/2019 su fachowcy 105 črjódow, 29 porow a jědnaće teritorialnych jednotliwych wjelkow po cyłej Němskej zličili. Ličby minjeneho monito­ringoweho lěta Zwjazka hišće njepředle­ža. Sakski wjelči monitoring pak je swoje dopóznaća njedawno wozjewił.

Na dobro regiona a jeho dalšeho wuwića

wutora, 03. nowembera 2020 spisane wot:

Choćebuz/Hamor (SN/JaW). Energijowy koncern Łužiska energija a milinarnje (LEAG) chce swoju milinarnju w Hamorje technisce rozšěrić. To zdźěli koncern w nowinskej informaciji. W blokomaj Q a R chcedźa nimo brunicy tež tak mjenowane sekundarne paliwa (SBS) zmilinjeć a je termisce wužiwać. 2023 ma připrawa dźěłać započeć, planuje LEAG.

Nalada zdźěla chětro hubjena

wutora, 03. nowembera 2020 spisane wot:

Drježdźany (SN). Rjemjeslnicy na wu­chodźe Sakskeje zhladuja z wulkej nje­­wěstosću na wuwiće koronapandemije. Wuskutki krizy lońše wosłabjenje ko­njunktury samo zesylnjeja, zdźěli wčera Drježdźanska rjemjeslniska komora. Wočakowanja hladajo na přichodne měsacy přewulke njejsu a w jednotliwych branšach je nalada špatna. „Wjele z toho wotwisuje, kak so pandemija dale wuwije“, wujasni hłowny jednaćel komory Andreas Brzezinski. Konjunkturne naprawy zwjazkoweho knježerstwa njebudu dopomhać, niwow kaž bě wón do krizy docpěć­. Knježerstwo měło dokładnje a kedźbliwje wotwažować, što je za hospodarstwo znjesliwe. „Zawody maja hišće­ dosć nadawkow a tuž móža sobudźěłaćerjam dźěło zaručić. Tola starosć je wulka, zo to snano hižo wjac móžno njebudźe“, Brzezinski wuswětli.

Z ko­njunkturnych datow wuchadźa, zo je so wobchodny klima porno nalěću wo wosom procentnych dypkow pomjeń­šił. Cyłkownje 52 procentow něhdźe 22 500 rjemjeslniskich zawodow ma swoje wobchodne połoženje za dobre. Dwanaće pro­centow kritiskeho połoženja dla skorži.

Wulki rozdźěl

wutora, 27. oktobera 2020 spisane wot:
Hdyž rozprawjamy w dźensnišim wudaću wo wuskutkach tuchwilneje pandemije na łužiske hosćency a tohorunja na dźěło chětro aktiwneho towarstwa, je přičina najprjedy raz wězo samsna. Sćěhi za wobě stronje pak njemóhli rozdźělniše być. Za towarstwo Njepilic statoka je wězo bolost­ne, zo wone swoje zwučene zarjadowanja kaž hewak přewjesć njemóže. Kermušu, adwentničku, pjerjodrěće pak móžeš tež pozdźišo organizować a snano budu wone potom samo hišće lěpje wo­pytane, dokelž sej ludźo wuwědomja, zo wone samozrozumliwe njejsu. Połoženje gastronomow je cyle hinaše, dokelž su woni wot swojich hosći žiwi. Dyrbja-li ludźo cyłe kwasy wotprajić, dokelž wulke swójbne swjedźenje hižo dowolene njejsu, woznamjenja to za hosćencarja wupadnjene dochody. A te njemóžeš prosće někak nachwatać. Potom móhli eksistency na hračkach stać a so w najhóršim padźe z woporom koronoweje pandemije stać. Marian Wjeńka

Tak kaž smy wčera časnik na zymski čas přestajili, mamy to takrjec tež z awtami činić. Při tym pomhaja awtowe zamkarnje kaž ta­ Suchec swójby w Róžeńće. Tam Enrico Suchy a jeho nan Jan (wotlěwa) jenož zymske wobruče njeměnitaj, ale tež wšo trěbne­ kontrolujetaj. Cyle wažne mjez druhim je, swěcu prawje nastajić. Foto: Feliks Haza

Inwesticije zaměrnje koordinować

pjatk, 23. oktobera 2020 spisane wot:

Statnej předewzaći za spěchowanje hospodarstwa Sakskeje (WFS) a Braniborskeje (WFBB) běštej so loni na kooperaciju na dobro strukturneho wuwića we Łužicy dojednałoj. Nětko stej instituciji tři konkretne naprawy předstajiłoj.

W principje haj

pjatk, 23. oktobera 2020 spisane wot:
Politišćina so w tutej rubrice prěni raz njejewi. Ničo přećiwo elaborěrowanym formulacijam a pompoznemu wurazej – tola trochu substancy měła so přiwšěm za komplikowanymi wuprajenjemi chować. Nastupajo planowany Łužiski center za inwestorow wšak tomu tak njeje, zo ničo za tym njetči. Je wšeje chwalby hódne, zo zamołwići zapósłancy kaž tež wot nich powołani fachowcy dźeń a wjac wo tym rozmysluja, kak móhli strukturnu změnu we Łužicy najkmańšo zmištrować. A mjezynarodnych inwestorow přiwabić za­wěsće špatna ideja njeje. Wola politiki wočiwidnje je, hospodarstwo spěchować a koordinować, potajkim na někajkežkuli wašnje rjadować/regulować. Što pak na přikład z často jako ryzy floskle wopokazowacymi so hesłami kaž „do přichoda pokazowace“ abo „dlěje skutkowace (nach­haltig)“ měnja, konkretnišo njewuwjeduja. To njeje tak zlě kaž parole populistow, kotrymž pak na te wašnje dale durje a wrota wotwěraja. Bosćan Nawka

Lětarski sportowy centrum dožiwili

srjeda, 21. oktobera 2020 spisane wot:
Kóždolětnu akciju „Pózdna słužba“ su minjeny pjatk tež w Kamjencu tójšto zajimcow wužili, zo bychu zawody a předewzaća wopytali a so wo jich dźěle informowali. W tym zwisku je něhdźe 20 ludźi lětarski sportowy centrum na Kamjenskim lětanišću wopytało. Nawoda centruma Gerd-Peter Kuhn rozłoži, kak tam ze štyrjomi sobudźěłaćerjemi ultralochke lětadła po přeću kupcow twarja, hladaja a porjedźeja. Hač do wosom mašinow tak wob lěto zhotowjeja. Lětarski sportowy centrum na Kamjenskim lětanišću eksistuje wot lěta 2011. Wón je z najmodernišej techniku wuhotowany, zo móhli dźěło w najlěpšej kwaliće zdokonjeć. Foto: Matthias Schumann

Wudobywanje brunicy w pólskim ­Turówje móhło so přichodnje sylnišo na Łužisku Nysu wuskutkować, hač ­běchu sej to fachowcy myslili. Nowa studija wotkrywa wuslědki, kotrež ludźi tež w Němskej chětro znjeměrnjeja. Předewšěm starosća so Žitawski wyši měšćanosta nastupajo sćěhi, kotrež móhło planowane rozšěrjenje wuhloweje jamy za jeho město přinjesć.

Wuhlowa jama w pólskim Turówje njedaloko Žitawy móhła wo wjele wjetše wuskutki na kwalitu wody w Nysy měć hač dotal myslene. K tomule dopóznaću dochadźa geologa dr. Ralf Krupp w swojim posudku, kotryž je wón w nadawku čěskeje Frank Bold Society kaž tež Greenpeace Němska zdźěłał.

Zežołtnjenje wody móhło Nysu chětro poćežować

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND